He make me love him ♡(SK)

Môžem ťa odprevadiť?

Dylanov pohľad

Stáli sme tam v objatí. Nič mi nechýbalo. No samozrejme ako zákon schválnosti.

"Ehm, ehm. Neruším?" Bethany. Kto iný. Bella sa odomňa okamžite odtiahla a venovala svoj pohľad Bethany. "Nie, nerušíš. No vlastne...ja....my.. nie nerušíš." Koktala Bella. Musel som sa pousmiať. Bola taká cute. Bethany sa začala smiať. "Jasné že neruším" smiala sa ďalej. "No každopádne, Matt je nervózny, pretože pred ním sú 4 poháre vodky a povedal že máte 2 minúty inak jch vypije sám." Začal som sa smiať. "Tak ja sa ponáhlam tam, pretože keď ho niekto neskrotí, tak ho domov vlečiem ja." Zasmial som sa. "Čo to trepem,tiež sa mienim poriadne sťať." Začali sme sa rehotať.

Namierili sme si to k Mattovi, ktorý už si tam podupkával nerovózne nohou." Že ste sa aj uráčili docupkať." Povedal s tou najväčšou iróniou akú v sebe našiel. "Klud, veď už sme tu." Potlapkal som ho po pleci. Sadli sme si za jeden velký stôl a liali sme do seba jedno cez druhé. Teším sa na zajtra. Matt sedel vedla Bethany a začali si niečo pošuškávať. My sme na nich len nechápavo hladeli. No mohli sme čakať čo sa stane. Začali sa tam olizovať. Ešte chvílu a asi za povraciam. Otočil som sa k Belle. Tá sa na nich tiež pre istotu nepozerala.

Nechali sme ich tak, no vzhľadom na to že sa olizujú už minútu vkuse usudzujem že sa zachvíľu od seba odtrhnú. No oni nič. Je vôbec toto normálne? "Díchate vôbec!?" Vybafol som na nich vďaka čomu všetci traja na mňa pozreli. "Zales brácho." Komentoval situáciu Matt. Prevrátil som očami a nechal ich pri jejich aktivite.

Po pol hodine čo sa tam hentý dvaja na niečom v kuse smiali šepkali si určite nejaké perverznosti, som sa rozhodol otočiť sa k Belle.

"Tak... ako sa máš?"opýtal som sa načo sa ona začala smiať. "Odlahčujem situáciu." Zasmial som sa aj ja. "Mám sa dobre." Zaškerila sa." Až na to že nechápem ako dýchajú." Začali sme sa smiať. Vo mne cinklo.
"Chceš to skúsiť?" Zvodne som sa na ňu pozrel."Nie ďakujem." Zasmiala sa,vytiahlas kapsi mobil a pozerala na hodiny. 1:26. "No tak ja už pôjdem." Postavila sa .Bethany zaregistrovala že už odchádza a tak ju pozdravila. Matt tak isto a keďže som nemal v pláne sledovať hrdličky ako sa tu olizujú, spýtal som sa. "Môžem ťa odprevadiť?" Spýtal som sa váhavo.

Bellin pohľad

"Môžem ťa odprevadiť?" Neváhala som. "Samozrejme." Usmiala som sa na neho. "Tak môžme ísť." Podal mi jeho ruku a ja som ju bez váhania prijala. Alkohol. "Tak čo tak skoro domov?" Pousmial sa Dylan. "No myslím že pól druhej nie je zrovna skoro, ale ako chceš." Potichu som sa zasmiala. "Pre mňa je to dosť skoro, no ale čo by som pre teba nespravil." Usmial sa. "Ty už sa tam nevrátiš?" "Nie. Nemám v pláne pozerať sa na nich ako sa tam idú zožrať." Začali sme sa smiať. "Múdre rozhodnutie... na teba." Začala som doňho rýpať.
"Provokuješ?" Zasmial sa. "Možno."

Už sme stáli pred mojím domom a ja som sa naňho odočila s jednou absurdnou otázkou. "Nechceš ísť ďalej?" Bolo vidieť že to nečakal.

"No ja.... vlastne rád." Pousmial sa a tváril sa šokovane. Nečudujem sa. No nič iné ma nenapadne ako .... Alkohol. Napadajú ma fakt absurdné veci. Vošli sme dovnútra."Dáš si čaj alebo niečo také?" Opýtala som sa ho keď sme sedeli v obývačke."Rád."Zbehla som do kuchyne. Prichistala som rýchlo čaj a čo to som aj vyliala. Na to koľko som toho vypila som bola celkom pri zmysloch. Celkom. Prišla som za Dylanom s rozhrkanými rukami. Začal sa na mne smiať."Ukáž." Postavil sa jemne sa zatackal. Začala som sa smiať ja. "No nemyslím že si na tom o niečo lepšie." Rehotala som sa a v rukách som stále mala čaj. Jeden mi zobral z rúk a položil ho na stôl. Pili sme čaj a rozprávali sa. Bolo to celkom príjemné.

Dylan dopil čaj a postavil sa. "Tak ja pôjdem." Usmial sa tým jeho bezchybným úsmevom. "Môžeš tu ostať. Nie si zrovna v stave, v ktorom by si sa mal trepať domov. Peši. Po tme." Zasmial sa. "Rád tu ostanem. Teda ak ti to nebude vadiť." Umial sa. "Nebude." Postavila som sa zo sedačky. "Idem ti nechyatať izbu." "Ja sa kludne vyspím aj na gauči." Zasmial sa. "Nie budeš spať na normalnej posteli." Zasmiala som sa aj ja. "Dobre,dobre kľud." Dylan zdvihol ruky do obranného gesta. Zasmiali sme sa a ja som mu išla prichistať izbu.

-------------------------------------------------------------

Ahojté :3

Dnes s novou kapitolou. Dúfam,
že sa vám páčila.😊 Ak hej tak
dajte votes ☆. Ak máte nejaké
pripomienky, otázky a podobné
veci tak napíšte do komentu⬇.
Ďakujeme za prečítanie. 😊😊

Maca&Haňa ❤