He make me love him ♡(SK)

Nechcem byť babka!

Bellin pohľad

No do riti. Mama na nás pozerá s otázkou v očiach a ja rozmýšlam či niečo povedať. Keď som na pozrela na Dylan bolo mi hneď jasné, že s nehi nevýde ani hlások. Vyzeral ako pred popravou.

Zrazu mama otvorila ústa. Bála som sa čo z nej výde. "No... ehm... chápem... ja len že nechcem byť babka ... teda ešte nie. Tak... no dúfam, že viete čo je to kondóm." Vyvalila som na ňu oči. Otočila sa a odišla.

Ja a Dylan sme ešte asi 2 minúty pozerali na miesto kde stála mama.
"Mňa porazí." Povedala som na koniec. Dyl sa na mňa otočil a v očiach mu stále bol vidieť strach.

"No nedopadlo to najhoršie. V podstate sme sa nedozvedeli nič nové a obydvaja žijeme. Teda hlavne ja." Ozal sa o'Brien. "Ty? Teba ešte nečaká reč s mojou mamou." Povedala som a flustrovane si prehrabla vlasy.

Dylan si ma k sebe pritiahol. "No ták. Ber to aj s tej lepšej strany." Strelila som po ňom pohľadom. "Ono to má aj nejakú lepšiu stránku?" Dylan sa zatvaril ako keby rozmýšlal. "No možno sa nejaká predsa len nájde." Zasmial sa a pobozkal ma.

***

Dyl sa už chystal domov a mne sa tu s mamou teda fakt zostávať nechcelo. Volala som Beth či by niekam nešla no povedala, že je dohodnutá s Mattom. Agr, zrazu nikto nemôže.

Zostáva mi len jediná možnosť.
"Dyll?" Prehovorila so s jemným hláskom. "Áno Bell?" Napodobnil môj hlas a ja som sa musela zasmiať. "No ja len vieš, teraz keď ty odídeš tak tu zostanem smaa s mamou a kedže som už volala Beth a ona povedala, že je dohodnutá s Mattom," prevrátila som očami a Dylan sa zasmial. "Tak som sa ťa chcela opýtať, či by som nemohla ísť s tebou, keďže moja mama..... no je to moja mama a tieto rozhovory s ňou nemusím."

Milo som sa na naňho usmiala. Zasmial sa a pritiahol si ma k sebe.
"Kedykolvek." "Ďakujem, ďakujem, ďakujem." Pišťala som ako by som dostala darček. "Pre teba všetko." Usmial sa a pobozkal ma.

Zchádzali sme dole schodami a mama s Robertom sedeli v kuchyni. "No ja idem s Dylanom tak sa majte." Povedaa som a chcela som sa odtial dostať čo najrýchlejšie no to by nebola moja mama. "Dúfam, že si pamätáš, čo som ti dnes rozprávala." Pretočila som očami a ťahala som Dylana preč. "Dovidenia." Zakričal Dyl keď už som ho ťahala preč.

***

"Tak... čo by chcela moja princezná robiť?" Pozrel na mňa Dylan a ja som sa začala tváriť, že strašne moc rozmýšlam. "Neviem... nemáš nejakú stolnú hru?" Pozrel na mňa. "Poker?" Uchechtla som. "Ale nie ...myslím, že človeče najdem tiež." Zasmiali sme sa a Dyl už utekal do obývačky.

Hrali sme asi hodinu no to už sme boli obaja zdutý, keďže sme sa navzájom vyhadzovali. Po ďalšej pol hodine sme sa rozhodli skončiť keďže by sme sa zachvíľu pobili. A to sa to volá Človeče nehnevaj sa. Výztižný názov vám poviem. Potom sme pozerali Ten kto stojí v kúte (*to si fakt musíte pozrieť*) a skončilo to tak, že sme sa obaja rozplakali. Ja síce viac ale aj Dylanovi tiekli slzy.

A to si hovorí chlap. Potom sme si ešte pozreli nejaký film, rozprávali sa o hovadinách a podobne. Pozrela som sa na mobil. 22:48. Ok tak asi už pôjdem.

"Idem ja už lebo budem mať o rozhovor naviac." Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Z nevinného pobozkania sa stal vášnivý bozk. Začala sa vojna našich jazkykov. Po chvíli zašiel Dylan rukami pod moje tričko. Ja dom sa od neho odtiahla.

"No...ehm... aj keby som chcela lenže momentálne na to nie je čas keďže je skoro 11 tak by som nemohla... vieš .. ja ehm... nebudem môcť celý týždeň." Ukončila som svoj krátky monológ. Dylan očividne nechápal. "Nechápem." Čo som povedala?

"Proste nebudem môcť kvôli istej ženskej záležitosti." Povedala som aby som mu to ešte trošku upresnila. "Jáj... to si rovno nemohla povedať, že máš krámy?" Pretočila dom očami a stavala som sa zo sedačky. "Ďakujem za prichílenie ja sa teraz idem hrať na špióna aby ma mama nepočula." Zasmiala som sa. "Ahoj." Dala som mu pusu na tvár. "Počkaj! Po tme nikam sama nejdeš!"

Čakala som než sa uráči prísť a keď už sa konečne dovalil mohli sme ísť. Pred našim domom sme sa ešte rýchlo rozlúčili a moja tajná misia mohla začať.

Naozja nechcem s mamou rozoberať veci, ktoré už dááávno viem. Preto tá misia. Moja mama je totiž veľmi obozretná.

Pomali som prechádzala po schodoch k vchodovým dverám a už vtedy moja tajná misia zlyhala keďže mi spadli klúče. Samozrejme, že s toho bol veľký rachot no zatial to neupútalo pozornosť.

Odomkla som dvere a začala sa pomaly vyzúvať a vyzliekať. Najviac potichu ako sa dalo samozrejme. A vtedy moja misia zlyhala druhý krát, keďže spadli knihy položené pri botníku. To je naschvál do riti! No zase nikde žiadny pohyb. Žeby šťastie v nešťastí?

Prechádzala som ďalej ku schodom a vtedy moja misia zlyhala tretí krát a definitívne. Otočila som sa a zbadala tam stáť mamu. Prečo som u Dylana aj neprespávala? Moja mama snáď v noci nespí? "Ehm ja si už pôjdem lahnúť." Snažila som sa to zakecať ale to už bolo beznádejné.

"Najprv sa ale porozprávame." Povedala mama. No do riti!

-------------------------------------------------------------

Ahooooj :3
Dnes trošku kratšia časť no i tak dúfam že potešila. Ďakujeme za 800 videní. Ste úžasný.
Ďalej by som chcela povedať že tu máme viac menej niečo ŠPECIÁLNE!

Od vydania tejto časti môžete napísať do komentu tému ďalšej. Jednoducho ak máte nejakú super myšlienku alebo návrh napíšte ho do komentu a mi jeden z nich vyberieme.

Ak sa vám táto časť páčila tak dajte vote ☆. A nezabudnite písať komenty. Ak bude z čoho vyberať budete mať časť na prianie.

Maca&Haňa❤