"Bella stoj! Potrebujem sa s tebou porozprávať. Toto som nechcela."
Otočila som sa na mamu, ktorá mala uplakané oči. Inokedy by som hneď za ňou dobehla a spýtala by som sa jej, čo sa stalo, ale teraz jednoducho nie. To čo mi povedala nikdy nezabudnem.
"Ja..naozaj prepáč. Vôbec som to tak nemyslela. Hovorila som to všetko zo zlosti." chytila si tvár do dlaní a ja som si ruky založila na prsiach.
"Vážne? Ja ti tu tiež nehovorím keď som na teba naštvaná aká si zlá mama a ako si ma sklamala a neviem aké hlúposti! Toto ti ja nehovorím!" zvýšila som na ňu hlas a Dylan ma hneď chytil za ruku, čím ma trochu ukludnil.
"Ja viem a naozaj ma to mrzí. Prepáč mi to." povedala po chvíľke ticha a postavila sa aby mohla prísť bližšie ku mne. Ihneď som o krok ustúpila, aby som si zachovala od nej menší odstup. Pokrútila som hlavou a vybrala som sa preč z domu. Už nemienim toto všetko počúvať! Je mi z toho zle!
DYLAN
"Oh môj bože! Ja som tá najhoršia mama na svete!" nadávala si Bellina mama a smutne si sadla na sedačku. Podišiel som k nej, kľakol som si pred ňou a chytil som ju za ruky. Pozrel som sa jej hlboko do očí "Chce to len čas." povedal som a povzbudivo som sa na ňu usmial. "Ona Vám po čase odpustí, ste predsa jej mama. Len na ňu prosím netlačte." neustále som sa jej pozeral do očí a keď prikývla som ju schoval do môjho pevného objatia.
Keď sme sa od seba odtiahli ešte som jej zamával na rozlúčku a vybral som sa za Bellou. Poobzeral som sa okolo ale Bell som nikde nevidel. Zľakol som sa, pretože som nevedel kam môže ísť. Rýchlo som vytiahol mobil, v zozname som našiel jej číslo a zavolal som jej.
"Ľutujem, ale dočasný učastník je momentálne nedostupný. Zavolajte neskôr prosím." ozvalo sa a ja som naštvane mobil stlačil v rukách. Toto si zo mňa niekto robí srandu?!
BELLA
Naštvane som kráčala po chodníku, ktorý viedol k tej zasranej krave. Nevedela som kde býva, ale nejaký ujo či teta či čo to bolo mi to povedal. Ja keď ju uvidím, tak prisahám, že jej niečo spravím. Tak ona mi robila peklo pol roka v škole a teraz mi ho chce spraviť zase? Prečo preboha?!
Pozrela som sa na papierik na ktorom som mala napísanú jej zasranú adresu. Bola som už celkom blízko.
Vytiahla som si mobil a pre istotu som si ho vypla, aby ma náhodou niekto neotravoval pri mojom 'tajnom' čine.
Zastala som pri nejakej bytovke a hľadala som jej meno na zozname ubytovaných. Bolo úplne na konci, ale predsa bolo.
Skúsila som otvoriť vchodové dvere a prekvapivo boli otvorené. Zastavila som na najvyššom poschodí a zaklopala som na jej dvere. Po pár sekundách sa mi dvere otvorili a mne sa pohľad naskytol na tú kurvu.
"Ty piča!" zakričala som na ňu a strelila som jej jednu poriadnu facku hneď medzi dverami. Nenávistne som na ňu pozerala a na jej hnusnej tvári sa zjavil červený fľak, ktorý znázorňoval moju ruku. Vtlačila som sa k nej do bytu a naštvane som si sadla na jej gauč.
"Vypadni! Hneď!" prišla predomňa a ukázala smerom na dvere. Ironicky som sa zasmiala a pokrútila som hlavou.
"Akože fakt si myslíš, že odídem?" zasmiala som sa a vyložila som si nohy na menší stolík predomnou. Pozrela som sa na moju 'najlepšiu kamarátku' a ona ma pohľadom doslova zabíjala.
"Miláčik ak sa ma snažíš zabiť pohľadom tak ti poviem jedno. Som proti tomu..uhm odolná?" mrkla som na ňu a ona bola doslova červená ako chilly paprička, možno ešte viac.
"Tak vyklop to čo po mne chceš?!" nahnevane povedala a sadla si ďalej odomňa. Ona sa ma snáď bojí?
"Dáš pokoj ty mne, dám ja pokoj tebe." pozerala som si na nechty na mojej ruke a snažila som sa zadržiavať smiech. Celá táto situácia mi prišla strašne vtipná a ani neviem prečo.
"Hah..no určite. Budeš pykať za to aká špina si!"zakričala na mňa až mnou trhlo. Tak toto už naozaj prehnala.
"Ja som špina? Ja som ti nič nespravila! To, že sa s tebou Lucas rozišiel môj problém nie je! Nemôžem za to, že si mu nebola dostatočne dobrá." rozkričala som sa na ňu aj ja.
"Prosím?! Ja že som mu nebola dosť dobrá? Teraz sa ukázalo aká špina naozaj si!" rozhadzovala rukami na všetky svetové strany a ja som sa na nej veľmi pekne zabávala. Teraz ONA zistí ako som sa ja cítila, keď mi robila zo života peklo.
"Aspoň nechodím tvojej mame trepať do hlavy nejaké sračky! Kedy som sa ja z Lucasom vyspala? Že o tom neviem." pozrela som sa na ňu a videla som, že rýchlo vymýšľa nejaký spôsob ako sa z tohto vyvliecť. Ale má smolu, už nie som tá stará Bella, ktorá si nechá skákať po hlave. Už dávno nie!
"Na mojej narodeninovej párty" zrazu povedala a ja som sa rozosmiala. Kedy som ja bola na nejakej jej stupídnej narodeninovej párty?
"Áno? Že si to nepamätám, počkať ty si mala aj nejakú narodeninovú párty? Ježiš ja som asi dostala amnesiu!" začala som sa smiať a Chloe zase červenala ako tá najštiplavejšia chilly paprička.
"Končím! Vypadni!" ukázala na dvere a ja som sa ihneď postavila. Kráčala som k jej dverám a ešte som sa na ňu otočila.
"Ešte som s tebou neskončila miláčik." cmukla som a kráčala som preč z tejto hnusnej bytovky.
***
DYLAN
Kráčal som po meste a stále som sa otáčal či niekde neuvidím Bell. Do riti kam len mohla ísť? Pozeral som na prichádzajúci dav ľudí, ktorý išli na druhej strane. V tom som zbadal hnedovlasé dievča ako kráča so sklonenou hlavou a má na sebe kapucu, z ktorej jej trčali pramienky hnedých vlasov.
"Bell!" ihneď som sa za ňou rozbehol a pozrel som sa do jej očí.
"Uhm..prepáč?!" povedalo to dievča a ja som ihneď od nej o krok ustúpil.
"Ježiši prepáč..ja som si ťa z niekým splietol." rýchlo som povedal. Panebože, toto je trapas!
"V pohode." ticho povedala a chcela odomňa odkráčať, ale zastavil som ju.
"Hej! Čo sa ti stalo?" pomaly som sa spýtal. Mal som také divné nutkanie pomôcť jej.
"Nestojí to za reč." mávla nad tým rukou ale ja som ihneď pokrútil hlavou. "Ak by to nestálo za reč tak by si tadiaľto nešla ako telo bez duše." odpovedal som jej a slabo sa usmiala. "Tak teda ďakujem" Povedala ironicky a ja som ihneď krútil hlavou "tak som to nemyslel." usmiala sa a prikývla.
"Proste som stratila jedinú osobu v mojom živote na ktorej mi skutočne záležalo." povedala smutne a ja som ju ihneď objal.
"To ma mrzí." zašepkal som jej do vlasov a ona smrkla do môjho ramena.
BELLA
Kráčala som po meste a pozerala som sa okolo seba. Všade kam som sa pozrela boli štastný zamilovaný párik, alebo kamarátky ktoré práve išli z nákupov. Hlasno som si povzdychla a pozrela som sa pred seba, keď v tom som zbadala Dylana ako sa priamo predomnou objíma z nejakým dievčaťom. Pootvorila som ústa v šoku, keď jej začal niečo šepkať do vlasov a jemne sa usmial.
"D..Dylan?" spýtala som sa neveriacky a oči sa mi začali plniť slzami. Toto nemôže byť pravda!
Ihneď sa od tej neznámej odtiahol a rozbehol sa ku mne, že ma ide objať. Ustúpila som o krok a pokrútila som hlavou. Neposlúchol ma a ihneď si ma stiahol do svojeho objatia ale ja som sa mu vytrhla.
"Nedotýkaj sa ma!" zakričala som a rozbehla som sa od neho preč, ale to som už slzám nechala voľný priebeh.
♣️♣️♣️♣️♣️♣️♣️♣️♣️♣️
Ahojtééé! Tak konečne ďalšia časť. Dúfam, že sa časť páčila.💟
Máme vás radi!
Maca&Haňa❤️
أنت تقرأ
He make me love him ♡(SK)
قصص الهواةBella býva v menšom meste v Springfielde. Má tam aj najlepšiu kamarátku Bethany. Prvý deň v škole Bella uvidí nového chlapca menom Dylan,ktorý sa jej ako inak zapáči. Dylan sa začne baviť s Mattom ale Bella ho nezaujíma. Neskôr sa Matt staví s Dylan...
