He make me love him ♡(SK)

5. Trošku ma nóó... oslnila?

Bellin pohľad

Chvílu som rozmýšlala či si so mňa náhodou nerobí srandu, ale nakoniec som si pomyslela že aj keby, aspoň sa zabavím na párty. Odložila som mobil a na moje počudovanie som hneď zaspala.

Ráno ako normalne ma skoro kleplo keď zazvonil budík. Postavila som sa a prvé čo ma napadlo bolo že nemám úlohu z Dejepisu.

"Fasa....musím si ju rýchlo spraviť!"nahnevane som povedala. Schmatla som zošita a rýchlo písala. Popri tom som sa ešte obliekla, učesala, namalovala a v duchu som si povedala "tak ak toto po mne prečíta...." Vezeralo to ako keby som tú úlohu písala hieroglyfmi. Zbehla som dolu a na moje počudovanie pri stole sedela mama. Ani si nepamätám kedy naposledy bola takto ráno doma.

"Dobré ráno." Usmiala sa na mňa.

" Dobré... čo robíš tak dlho doma?" Nechcelo sa mi ani veriť, že tu naozaj sedí.

"Dnes mám voľno, kedy prídeš?"

"No vlastne.... prídem asi tak o druhej .... no chcela som sa ťa spýtať či by som mohla ísť dnes večer von.." povedala som neisto. Predsa len, malo kedy som ju výdala. Robila som v podstate všetko bez dovolenia.

"Dobre, ale vrátiš sa čo najskôr!" Povedala prísne. Ide sa teraz hrať na matku?

"Jasné." Usmiala som sa a rozlúčila som sa... Beth je chorá takže idem dnes do školy sama.

Dylanov pohľad

Celý večer som rozmýšlal nad tým ako to spravím aby mi dôverovala. Momentalne čakám na Metta ale ten tak skoro nepríde. Sadol som si na lavičku na hlavnom dvori. Bolo to divné, lebo bol celkom prázdny. Vždy sa tam nedá ani hýbať. Vtedy sa medzi dverami zjavila Bella. Ani si ma nevšimla, za to mňa prekvapivo celkom dosť zaujala.
Vtedy som si spomenul že som ju pozval na tú párty. Mal by som ísť asi za ňou aby sme sa dohodli. Rýchlo som sa postavil a bežal som k nej.

"Čau. Chcel som sa ťa spýtať na tú párty."
Videl som že sa ma zlakla. Nemá čisté svedomie?

"Aha.... ano jasné.... no tak o siedmej?"

"O.K. O siedmej pre teba prídem!"

Len prikívla a odišla.

Bellin pohľad

Strašne som sa zlakla. Neviem či sa mám tešiť alebo čo.... na jednej strane bol Dylan pekný a niekde strááááášne hlboko aj milý..... a na druhej strane bol drzý, niekdy až odporný spravaním.

Z rozmýšlania ma vytrhlo zvonenie na hodinu. Rýchlo som sa ponáhlala na Dejepis. Stihla som to len tak tak.

Zbytok dňa ubehol celkom rýchlo. Keď som prišla domov mama nebola doma a na stole bol položený papierik "ako inak" pomyslela som si. Na papieriku bol napísané:

"Prepáč že niesom doma ale musela som nakúpiť a potom idem ešte na chvílu do práce. Mama"

Vyšla som hore schodami a zvalila som sa na postel a v hlave mi svitlo že dnes je PIATOK :). Usmiala som sa a pozrela som sa na hodiny. Bolo 14:18 a do siedmej som mala ešte kopu času. Vtedy ma napadlo že zavolám Beth. Vzala som do rúk mobil a vytočila som jej číslo. Po chvíli zvonienia to zdvihla.

"Prosím?" Povedala najviac chraplavím hlasom.

"Ahoj Beth to som ja. Chcela som sa spýtať či už ti je lepšie."

"Znie môj hlas ako keby som išla práve odspievať koncert?"zasmiala sa do telefónu.

"No ani nie." Tiež som sa zasmiala.

Všetko som jej povedala o tom ako ma pozval na párty. Pravdaže Beth s toho nebola dva krát nadšená no vôbec som ju neriešila. Po asi hodine volania sme dotelefonovali a ja som si pomaly začala chystať veci. Bolo pól siedmej a ja som už bola hotová. Chytila som do rúk mobil aby som skontrolovala či náhodou Beth ešte nechcela niečo podotknúť. Samozrejme že sa to trochu pretiahlo a z písania ma vyrušil zvonček. Rýchlo som si zobrala svoje nachystané veci a zletela dole schodami. V kuchyni sedela mama a ako normálne začala svoj monológ o tom že si mám dávať pozor, byť skoro doma a všetky veci okolo toho. Ja som len prevrátila očami a otvorila dvere. "Prekvapivo" tam stál Dylan.

"Čau."

Odzdravila som a celú cestu bolo ticho.

Dylanov pohľad

Keď otvorila dvere trošku ma nóóó...... oslnila? Ale hneď som si v hlave všetko zrovnal. Celú cestu bolo ticho a ja som premýšlal ako to spravím. Vedel som už vtedy že nieje ako ostatné. Viete koľko dievčat by si to s ňou vymenilo? Vedel som už vtedy, že si najprv budem musieť získať jej dôveru. Keď sme už konečne dorazili na párty po dlhej dobe ticha som sa jej spýtal:

" nóóó.... chceš niečo na pitie?" Vážne som nič lepšie nevyslel?

" Vodu. Ďakujem." Jednoduché.

"Rozkaz!"

Priniesol som jej vodu a začal sa jej vypytovať na otázky zo života. Samozrejme váhala či mi to povie a na niektoré mi ani neodpovedala. No nechal som to tak.

-------------------------------------------------------------

Ahojteeee. Takže je tu ďalšia časť. My dúfame že sa vám páči 😊. Ak hej tak dajte vote 👍 budeme radi. A ak máte nejaké nápady alebo pripomienky alebo čokolvek tak nám to napíšte do komentu ⬇⬇⬇.
Ďakujeme ❤ Maca&Haňa ❤