He make me love him ♡(SK)

Koniec?!

"Než čokolvek povieš alebo ma vyhodíš tak by som ti chcel povedať, že Chloe už nikdy neuvidíš."

BELLA

Keď toto povedal, presne som vedela čo mám spraviť. Celý čas čo som bola doma som rozmýšľala nad týmto všetkým, a ako šibnutá som si na papier písala pre a proti v našom vzťahu. Samozrejme bolo viacej kladných vecí medzi ktoré patrilo aj to, že si viem s ním predstaviť môj celý život. Pozrela som na neho a pootvorila som ústa, že niečo poviem, ale rýchlo som ich zavrela späť.

"No tak Bell, povedz niečo. Krič na mňa, udri ma alebo niečo, ale hlavne nebuď ticho." povedal zúfalo a prešľapoval z nohy na nohu. Pozrela som dole na moje nohy a potom som sa ozvala.

"Dyl...ja..veľa som nad tým premýšľala, naozaj veľa a rozhodla som sa, že...proste bude lepšie ak to spolu ukončíme." poslednú časť vety som povedala smutne a pozrela som sa mu do očí. V očiach sa mu leskli slzy a o pár sekúnd neskôr už plakal. Bolo mi hrozne sa na neho pozerať takto...keď je zničený.

"Nie to proste nemôžeš, nemôžeš ma opustiť..proste nie." začal krútiť hlavou a rozplakal sa ešte viac. Cítila som ako sa mi v očiach tvoria slzy. Zatvorila som oči, aby som slzy zahnala preč a pozrela som sa na Dylana, ktorý stále plakal.

"Prepáč." povedala som po tichu. "Láska ja ťa milujem! Robila som si srandu, iba som chcela vidieť tvoju reakciu." rýchlo som utekala k nemu aby som ho mohla objať, ruky som obmotala okolo jeho krku a do ucha som mu stále šepkala prepáč. Objatie mi opätoval a tlačil ma smerom dovnútra.

Zabuchol za nami dvere a pobozkal ma. "Toto mi už nikdy nerob. Skoro som sa zbláznil." hovoril ešte stále uplakaným hlasom a ja som si ho k sebe pritiahla ešte viac.

"Ja viem, ja viem. Prepáč mi to." dala som mu pusu na líce a pozrela som sa na neho.

"No..fakt si myslíš, že slovo prepáč to všetko ospravedlní?" pokrútila som hlavou a čakala som čo by také chcel. "Tak asi nie." povedala som a usmiala som sa.

"Ale ja viem o niečom čo by mohlo." lišiacky sa na mňa usmial a ja som pretočila očami. "Vážne? A čo také?" doberala som si ho a ruky som si založila na prsiach.

"Nóó slušne povedané...čo keby sme išli robiť deti?" pozrel na mňa s prosebným pohľadom a ja som sa začala smiať. "Jasné, že ťa napadlo zrovna to...chlapi" mávla som nad tým rukou a chystala som sa ísť preč, keď si ma pritiahol opäť k nemu.

"Inak sa budem hnevať." nahodil puppyface a ja som sa trochu usmiala. Bol zlatý, keď robil tento face.

"A čo ak sa budeš hnevať?" pristúpila som k nemu o niečo bližšie a ruky som mu dala okolo krku. "Ak sa budem hnevať, tak budem veľmi na teba urazený. A možno ti spapám ten cupcake čo máš na stole." Ukázal smerom na stôl, ktorý bol za mnou. Otočila som sa tým smerom a potom opäť na neho. Vie, že nemám rada ak mi niekto niečo zje alebo sa mi hrabe v jedle.

"To by si nespravil!" pozrela som na neho prísne. "Že nie? Tak sleduj." mrkol na mňa a utekal k stolíku odkiaľ si zobral čokoládový cupcake. Chystal sa ho zjesť ale rýchlo som ho stopla.

"Keď ho zješ tak už NIKDY s tebou nebudem mať sex." povedala som varovne a rýchlo cupcake vrátil na pôvodné miesto. Uškrnula som sa "dobrý chlapec." podišla som bližšie a cupcake som si zobrala aby mi ho náhodou nezjedol.

"Toto je vydieranie!" povedal a porazene si sadol na sedačku.

"Máš dobrý postreh"zasmiala som sa a postavila som sa pred neho. "Tak cupcake som ti nechal a teraz je čas na moju odmenu." uškrnul sa a stiahol si ma na jeho nohy.

"A to už kto povedal, že dostaneš odmenu?" zasmiala som sa a Dylan ma vášnivo pobozkal.

"To som povedal ja." povedal medzi bozkami a zvalil ma pod neho....

DYLAN

Pomaly som sa postavil a obliekol som si svoje boxerky, ktoré boli pohodené na dlážke. Pozrel som na Bell a tá ešte spokojne spala. Musel som sa usmiať nad tým aká bola zlatá. Ostatné veci, ktoré boli rozhádzané na sedačke som si zobral a položil som ich na stoličku.

Išiel som do kuchyne a rozhodol som sa, že niečo navarím. Vytiahol som potrebné suroviny, ktoré budem potrebovať na prípravu domácej pizze.

Keď už bola pizza hotová som ju vytiahol a položil na kuchynskú linku. Vytiahol som taniere, keď v tom sa domom rozoznel buchot dverí a následne kroky smerujúce ku mne. Myslel som si, že Bell sa už zobudila a išla sa osprchovať tak som ten buchot dverí nejako neriešil.

"Ahoj láska, zatiaľ čo si spala po tej dokonalej noci som spravil pizzu." otočil som sa s úsmevom na tvári, ale keď som tam zbadal Bellinu mamu ma hneď úsmev prešiel.

A do riti. Že ja som radšej nedržal hubu. "Ah..uhm..vy asi nebudete Bell že?" Spýtal som sa pomaly a rýchlo som sa pozrel dole. Ježiši Bell ma zabije!

"No tak asi nie." povedala mierne prísne a ja som sa na ňu radšej ani nepozeral. "Dylan nechcel by si mi niečo povedať?" spýtala sa a postavila sa vedľa mňa. Vyťahovala si pohár a napustila si vodu.

"No tak ak by ste náhodou chceli vedieť tak tá pizza je kukuricová." snažil som sa odbočiť od témy, ale skôr som sa strápnil ešte viac.

Bellina mama sa zasmiala a pokrútila hlavou. "To je všetko čo by si mi chcel povedať?" spýtala sa pobaveným hlasom. "No a ešte by som Vám chcel povedať, že som VÔBEC nespal práve teraz s vašou dcérou." povedal som čo najviac presvedčivo.

Bellina mama prikývla. A pozrela sa na tú pizzu. "Vyzerá fantasticky." pochválila a ja som sa usmial.

BELLA

Jemne som otvorila oči a pozrela sa vedľa seba. Dylan tu už neležal, ale ešte stále tu mal jeho oblečenie. Usmiala som sa nad spomienkou čo sa tu pred chvíľou stalo. Postavila som sa a okolo tela som si obmotala bielu plachtu. Zacítila som známu vôňu z kuchyne a ihneď som sa vybrala tým smerom.

"Láska nevedela som, že niečo pečieš." vošla som do kuchyne s úsmevom na perách, ale keď som uvidela moju mamu ako stojí vedľa Dylana, ktorý je takmer nahý tak ma zamrazilo. Do kelu....

Ahojtééé takže nová časť je na svete👑 dúfam, že sa časť páčila a vidíme sa pri ďalšej časti💋

Maca&Haňa❤️