He make me love him ♡(SK)

Náladová

"vezmeš si ma?"

Keď tieto slová opustili jeho pery tak sa mi dych zasekol v krku a nebola som schopná niečo povedať. Pozorne som počúvala, každé jeho slovo a čím ďalej tým viac som sa do neho zamilovávala. Mala som pootvorené pery a stále som nevedela čo mám povedať. Bola som v úplnom šoku, ktorý mi spôsobil tento muž, ktorý bude otcom môjho dieťaťa.

Pootvorila som pery a z oka mi vypadla slza štastia. Rýchlo som začala prikyvovať hlavou na znak súhlasu. "Áno áno áno! Milión krát áno!" vyskočila som na nohy a pevne som ho objala. Plakala som mu do ramena a stále som mu šepkala ako moc ho milujem.

Po chvíľke sme sa od seba odtiahli a Dylan mi na prst nasadil krásny strieborný prsteň s diamantom. Otvorila som ústa v nemom úžase a rozplakala som sa ešte viac.

"Zlatko neplač. Ľúbim ťa." povedal Dylan a opäť ma stiahol do jeho objatia. Ruky som mu obmotala okolo jeho pásu a spokojne som si položila hlavu na jeho hruď. Vdychovala som jeho krásnu vôňu, ktorá bola potešením pre moje čuchové kanáliky.

"Ľúbim ťa! Tak strašne moc." neustále som mu to opakovala a Dylan mi stále dával bozky do mojich vlasov. Som ten najšťastnejší človek na zemi!

***

DYLAN

Ležali sme v Bellinej izbe a užívali sme si prítomnosť toho druhého. Stále tomu nemôžem uveriť, že my budeme rodičia a že ja budem mať tú najkrajšiu manželku na svete. Zdá sa to akoby to bolo moc krásne na realitu, ale toto je realita. Môj život práve začal novú kapitolu.

"Milujem ťa miláčik." pošepkal som Bell do vlasov a ona sa opäť rozplakala. Poslednú dobu stále plače. "Láska neplač prosím." slabo som sa usmial a utieral som jej slzy z jej tváre. Zapozerala som sa jej do očí a neposlušný pramienok vlasov som zastrčil za ucho.

"Prepáč, keď to tie...hormóny." povedala potichu a ja som sa jemne usmial.

"Si moje malé Kinderko." povedal som potichu a Bell sa na mňa nechápavo pozrela. "Prečo práve Kinderko?" spýtala sa a začala nad tým rozmýšľať.

"Pretože v každom Kinder vajíčku sa skrýva prekvapenie. A to isté sa teraz deje s tebou. V brušku máš jedno malé, zlaté prekvapenie." vysvetlil som jej a ona pokrčila nosom.

"Čo sa ti nepáči?" spýtal som sa s úsmevom a ona pokrútila hlavou. "Nehovor mi Kinderko. Cítim sa potom veľmi tučná." odula spodnú Peru a ja som sa zasmial, stiahol som ju do objatia a pobozkal som ju na čelo.

"Ale Kinderko prosím ťa." provokačne som povedal a Bell ma udrela do brucha. "Au!" zapišťal som a Bell sa smiala.

"Si myslíš, že keď som tehotná tak ťa neudriem?" spýtala sa a ja som prikývol. "No...myslel som si to." povedal som potichu a Bell mi vzala tvár do jej rúk a pobozkala ma. "Milujem ťa Kinder ocko." pošepkala a ja som sa zasmial. Tak veľmi ju ľúbim.

O týžden neskôr

Stál som pred autom a čakal som na Bell kým sa konečne upraví a spraví všetky tieto ženské hlúposti. Nechápem načo sa maľuje, keď je krásna bez toho. Podupkával som nohou a pospevoval som si nejakú pesničku, ktorá mi teraz prišla do hlavy.

"Už som tu." zakričala udychčane Bell a ja som na ňu pozrel. "Ty si utekala? Si robíš zo mňa srandu? Veď preboha ty nesmieš utekať!" hovoril som na ňu mierne prísne a ona iba nad tým mávla rukou.

"To fakt mi k tomu nič nepovieš?" spýtal som sa a Bell sa na mňa prudko otočila a začala jej dlhý monológ.

BELLA

"Akože toto myslíš fakt? Preboha Dylan, ja som iba tehotná! Je neumieram. A k tomu utekaniu...nestíhala som a navyše dieťa je v úplnom poriadku. Dylan nesmieš byť tak veľmi ochranársky. Ja chápem, že mi chceš len dobre ale pochop, že ja viem čo robím. Mám 19 a budeme mať dieťa takže myslím si, že viem čo robím. Proste..." Nestihla som to dopovedať, pretože ma Dylan umlčal bozkom. Potom sme sa od seba odtiahli a pozrel sa mi hlboko do očí.

"Prepáč, ale ja len nechcem aby sa Vám niečo stalo." povedal smutne a pozrel sa mi do očí. "Odpustíš mi to?" spýtal sa ma sklesnuto a ja som prikývla a pobozkala som ho na líco.

"Veď sa nič nestalo. Len si ma trocha naštval. Ale to ty robíš stále." zasmiala som sa a Dyl na mňa hodil hnusný pohlad. "Tak ďiki teda." odpovedal a išiel smerom do auta.

Otvorila som si dvere na strane spolujazdca, ale Dylan ma zastavil a zakrútil hlavou. "V predu sedieť nemôžeš. Sadni si prosím dozadu." Sladko sa na mňa usmial a ja som na neho nechápavo pozerala. "Ale prečo nemôžem sedieť vedla teba?" spýtala som sa a Dyl si povzdychol. "Miláčik, tehotné ženy sedia vzadu, nie vpredu!" povedal tázavo a ja som na neho hodila hnusný pohlad. "Už zase?!" spýtala som sa otravne a Dyl dal ruky do obranného gesta. "Prosím sadni si dozadu láska." povedal pokojným hlasom a ja som si povzdychla a otvorila som si dvere vzadu a poriadne nimi treskla.

Dyl sa na mňa pozrel a ja som sa odula ako malé decko. Usmial sa a naštartoval auto. Cesta prebehla v pokoji a v tichosti. Nikto nič nehovoril, každý bol vo svojich vlastných myšlienkach.

"Sme tu." povedal Dylan a ja som rýchlo vystúpila a nečakala som kým ma dobehne. Išla som donútra a počula som rýchle kroky a následne Dylanov hlas. "Bože, láska počkaj!" kričal na mňa, ale ja som sa neotáčala a už v žiadnom prípade som nechcela zastaviť.

"Bože čakaj ma! Nemyslel som to tak, prepáč." povedal a stiahol ma do svojho objatia. Objatie som mu oplatila a Dyl ma pobozkal do vlasov. "Prepáč nechcel som." povedal smutne a ja som sa na neho usmiala a odtiahla som sa.

"Tak to už prosím nerob." pošepkala som a on sa usmial a prikývol. Išli sme do miestnosti, kde by mala byť moja doktorka.

Nervózne som si sadla na nepohodlnú stoličku a Dyl si sadol vedla mňa. Chytil ma za ruku a povzbudivo sa na mňa usmial. Bola som neuveritelne nervózna.

Otvorili sa dvere a v nich bola sestrička. "Slečna Derevy? Poďte prosím. Pani doktorka vás už očakáva." povedala s falošným úsmevom sestrička. Neznášam doktorov a všetko okolo toho. Strašne falošný mi prídu.

Postavila som sa a išla som dovnútra. Dylan mi bol samozrejme v pätách, ako inak. Vošli sme dovnútra a doktorka ma ihneď pozdravila. "Dobrý deň slečna Derevy. Ako sa Vám darí?" spýtala sa doktorka. "Zatiaľ je všetko ako predtým. Len som viacej náladová." povedala som úprimne a pozrela som sa na Dylana.

"No tak s tým súhlasím. Je strašne náladová." povedal Dylan a horlivo prikyvoval. Naštvane som ho buchla do ramena a on na mňa hodil nechápavý pohlad. "Toto si ešte vybavíme." zašepkala som mu a on pretočil očami.

Doktorka sa na nás evidentne veľmi bavila. "Toto je budúci otecko?" spýtala sa doktorka a ukázala na Dylana. Povzdychla som si "bohužiaľ áno." odpovedala som so smiechom a sestrička s doktorkou sa smiali tiež, len Dylan na mňa hádzal blbé pohľady.

"Kľud láska. Sranda, veď vieš." zasmiala som sa a Dylan odul spodnú Peru.

***
"Všetko je v poriadku. Možte ísť. Uvidime sa na ďalšej kontrole za mesiac." povedala s úsmevom doktorka a ja som prikývla a pozdravila som ju.

Vyšli sme na chodbu a Dylan si ma otočil k sebe. "Ako fakt? Ty nechceš aby som bol našeho dieťaťa otec?!" povedal mierne rozhorčene a založil si ruky na prsiach....

🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔🍔

Ahojteeee. Konečne nová časť😇ak sa pýtate či som tam musela dať tie hamburgre tak áno musela😂. Dúfam, že sa časť páčila😊

Maca&Haňa❤️