Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 40.

"Fakt by si to pre mňa urobila?" pozrel sa mi priamo do očí a s úsmevom som prikývla.

"Tak silno dúfam, že ma presvedčíš o tom, aby som ľutoval že som chcel spraviť niečo takéto." usmieval sa naďalej. Mne to samozrejme vykúzlilo obrovský úsmev na tvári. Veď predsa len som práve zachránila ľudský život. A naozaj je to super pocit.

"Inak, som Louis." pousmial sa a načiahol ruku.

"Nicolette." potriasla som ňou.

***

"Chceš sa teda o tom porozprávať?" usmiala som sa a odpila som si z čaju.

"Ak ti to nevadí." zasmial sa.

"Tak, spusti." sústredene som na neho pozerala.

"Tak, v skratke. Pred 2 týždňami mi umrela sestra na rakovinu, zároveň posledný člen mojej rodiny. Takže som ostal sám. Hneď na to som sa som sa dozvedel že ma moja priateľka, teda už bývala priateľka podviedla s mojím šéfom a aj kamarátom. Šéf ma nakoniec aj vyhodil. A tak mi nič neostalo. Nemám nikoho, priateľov tiež už nie. A tak som si povedal že načo tu ešte som?" uchechtol sa sarkasticky.

"Vždy tu niekto pre teba bude. Viem veľmi dobre aký je to pocit nemať nikoho. A teraz? Mám skvelých kamarátov a priateľa." odmlčala som sa keď som spomenula Harryho.

"A ver tomu že nájdeš niekoho, kto bude pri tebe stáť." povzbudzujúco sa sa usmiala.

"Možno si to ty." zasmial sa.

"Možno áno. Možno som tvoje spasenie." zasmiala som sa spolu s ním.

"Dám na tvoje slová." žmurkol.

"Woah, ani nevieš aký som ti vďačný Nicolette." jeho oči doslova žiarili.

"Iba Nic. A za nič preboha. Ľudia si majú predsa pomáhať." venovala som mu hrejivý úsmev.

"Kiežby bolo takých ľudí ako si ty viac." pokrčil obočie.

"Dúfam že sa teda ešte uvidíme. Ale budem musieť ísť. Ešte raz ďakujem." letmo ma objal.

"Dala by si mi prosím číslo?" číslo som mu dala, zas poďakoval a rozlúčili sme sa.

Domov som sa vrátila trochu neskôr ako som očakávala. Potichu som docupitala do spálne, pretože som si myslela že Harry už spí. Prezliekla som sa do Harryho veľkého trička a opatrne som si ľahla do postele.

"Kde si bola?" zachrapčal.

"V prvom rade, bola som za Kath." odvrkla som. Pri Louisovi som normálne na to všetko zabudla. Harry si sadol a doširoka otvoril oči.

"Na čo si za ňou bola?"

"Chcela som vedieť prečo za tebou bola a prečo sa nám jebe do vzťahu. Jej odpoveď? Vraj som naivná, že budeš jej, že mi nehovoríš všetko a že ma dokonca využívaš." sarkasticky som sa zasmiala.

"Tak by som rada vedela, čo si mi ešte nepovedal." odvrkla som.

"Povedal som ti všetko. A to si s ňou bola akože tak dlho?" nadvihol obočie a jeho výraz ztvrdol.

"Nie. Potom som sa musela ukľudniť a potom som bola s Louisom." pokrčila som ramenami.

"Louis?" uchechtol sa.

"To akože keď si myslíš, že ťa podvádzam, čo ani nie je pravda, tak už ideš za iným? Ugh, chováš sa jak kurva." zaťal päste.

Bez ďaľších slov som sa postavila a so slzami v očiach som odišla do mojej bývalej izby, kde som sa zamkla. Naozaj ma práve nazval kurvou? Teda nie priamo, ale aj tak.

"Nic! Otvor tie dvere! Ja som to tak nemyslel." búchal na dvere.

"Keď si o mne toto myslíš, tak myslím že my dvaja si nemám čo viac povedať." odvrkla som.

"Boha, ale ja som to tak nemyslel. A ani si to o tebe nemyslím, naštvalo ma to a a tak som povedal čo som nemal."

"Najprv si si to mal nechať vysvetliť. Vôbec nevieš čo sa stalo a ani nevieš kto to vlastne je. Lenže ty nie, ty ma rovno nazveš kurvou." zhúkla som. Jejda, ja sa s ním nechcem hádať, ale občas mi fakt nedáva na výber.

"Tak mi to vysvetli, ale mohla by si najprv otvoriť dvere." povedal konečne s kľudom. Dvere som mu otvorila a sadla som si späť na zem. Sadol si ku mne so snahou aby si ma pritiahoľ k sebe. Lenže som sa odtiahľa, pričom si len povzdychol.

"No už mi to vysvetlíš kto to ten Louis je?"

"Louis je chalan ktorého som stretla presne tam, kde sa zabila mama. Tak povediac, zachránila som ho a tak sme išli spolu na čaj kde sa mi vyrozprával. To je všetko." hovorila som naštvane.

"To som nevedel, prepáč." poškrábal sa na zátylku.

"Nehnevaj sa na mňa. Prosím." prisunul sa bližšie ku mne. Ostala som proste ticho.

"No ták." chytil ma z ruku.

"Budem sa hnevať. A budem sa hnevať dovtedy, pokým nebudem vedieť čo je medzi tebou a Kath." ruku som mu vytrhla zo zovretia a prekrížila som si ruky.

"Choď preč, prosím." hlavu som ponorila ku kolenám.

"Oh, no-no dobre. Ľúbim ťa." dopovedal a odišiel.

Tesne po tom čo odišiel, ľahla som si do postele a modlila som sa k tomu, nech čo najskôr zaspím.

***

"Niall? Čo to robíš?" vypískla som keď som videla že má v ruke zbraň ktorou mieril na Harryho.

"Prosím, povedz mi že miluješ mňa a nie jeho." hlas sa mu triasol, no bol nervózny, dokonca až naštvaný.

"Nie Niall, ja milujem Harryho." pritiahľa som si ho viac k sebe.

"V tom prípade..." nabil zbraň.

"Nie, nerob to!" zakričala som. No vystrelil a Harryho telo padlo ako nič.

"Panebože." chytila som sa za ústa. Keď som sa pozrela na miesto kde stál Niall, tak tam už nebol.

"Harry, nie... Neopúšťaj ma. Prosím." vzlykala som.

Nechcem aby ma opustil, nemôže ma opustiť. Kurva nie!

•Ola¡ Hlásim sa s novou časťou 😊 a s radosťou oznamujem, že pauza končí! 😃👏🏻 Dúfam že sa tešíte 😂 ale nie, just joke😋😃 Inak, čo si myslíte o Louisovi? ☺️ Myslíte že bude nejaký zlý, alebo dobrý? 😃 Naozaj by ma to zaujímalo 😊😃
Inak ďaľšia časť bude, ak bude minimálne 40+ votes a 7+ komentárov 😊
Love you💙
Nix✌🏻️•