Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 8.

Vybehol som späť na poschodie, no nie do mojej izby, ale do izby Nic.

"Nic?" opýtal som sa opatrne, no jediné čo som počul boli jej vzlyky. Stlačil som kľučku a pomaly som prešiel ku posteli. Sadol som si k nej a hneď sa mi vrhla okolo krku.

"Šššššš." hladkal som ju po chrbte.

"Čo sa stalo Nic?" zašepkal som.

"On-on.." koktala.

"Kto on? Niekto ti ublížil? Zayn? Niekto iný?" pozrela na mňa uslzenými očami a pokrútila hlavou.

"Namiesto toho aby som bola s ním keď to potreboval som bola na skurvenej párty. Som hrozná dcéra." hneď som pochopil o koho ide.

"Nie si. Nemala si to ako vedieť že sa niečo stane." hlavu mi zaryla do hrude a potichu vzlykala.

"Harry?" opýtala sa po chvíľke ticha.

"Hmmm?"

"Vieš o tom že si môj jediný pravý kamarát? Vlastne, už nemám nikoho iného ako teba." zašepkala.

"A ja tu budem pre teba stále. Veď to vieš." usmial som sa.

"Ani nevieš ako som ti za toto všetko vďačná Harry. Naozaj.." nedopovedala pretože ju prerušil iný hlas.

"Ehm, neruším?" oprela sa Emma o zárubňu dverí a nadvihla obočie.

"Oh, prepáčte že som vás vyrušila, nevedela som že si tu. Naozaj som vás nechcela vyrušiť." hlesla Nic potichu a pustila ma z náruče. Hneď ako zbadala jej tvár plnú sĺz, jej pohľad zmäkol.

"Panebože, stalo sa niečo? A tvoja ruka, si v pohode?" pribehla k nej a vystrašene sa pozerala na jej dlaň.

"Poď, vyčistím ti to." usmiala sa Emma a zaviedla ju do kúpeľne.

Nicolette's POV

Emma mi rany vydezinfikovala a zaviazala mi to nejakým obväzom.

"Ďakujem." zašepkala som, no ani som sa na ňu nepozrela.

"To je v pohode." usmiala sa.

"Nic? Môžem sa ťa niečo spýtať?" odpovedala som jej len jednoduchým "uhm" a pozrela som sa na ňu.

"Prepáč že som zvedavá, ja len, stále mi to vŕta v hlave a.." nedopovedala lebo som ju vyrušila. Veľmi dobre som vedela načo naráža.

"Prečo som ťa nazvala Darcy, však?" prikývla.

"Popravde, zarazila som sa keď dom ťa zbadala. Pomyslela som si "Preboha, je to ona?". Fakt, pretože si ako jej identické dvojča." zasmiala som sa.

"Nebola to len spolužiačka, však?" sadla si ku mne na kraj vane.

"Ako to vieš?"

"Podľa mimiky tváre. Tak trochu viem rozoznať kedy človek klame, alebo tak. Len to nebolo jediné na tebe vidieť. Bolo vidieť že si pocítila... Bolesť?" Woah, je fakt dobrá.

"No, tak povediac, spoznali sme sa na základke a tam sme so hneď padli do oka. A tak sa z nás stali najlepšie kamarátky. Vždy stála pri mne, no prišiel 2. ročník na strednej a všetko sa pokazilo. Ja neviem, proste jej zrazu len tak ruplo v hlave, vyspala sa z mojim priateľom, pričom ona mala tiež a odišli niekam. Odvtedy nikto o nich nepočul. Vtedy som voči nej pociťovala hroznú nenávisť, no chýba mi. Predsa len bola moja blízka osoba. A čo je teraz najsmutnejšie? Nikoho nemám. Iba Harryho." pousmiala som sa cez slzy.

"Váž si ho. Lebo takého niekoho ako je on len tak za život nenájdeš." povedala som jej a ona ma objala. Trochu ma to zarazilo, no objatie som jej opätovala.

***

Po nekonečnom prehováraní Harryho o tom že som v poriadku ma konečne nechal samú. Ľahla som si do postele s náhodnou knihou v ruke ktorú som si vybrala z poličky s ktorou som aj napokon zaspala.

Harry's POV

Nechcel som Nic nechávať samú, no nakoniec ma presvedčila a išli sme spolu s Emmou na večeru. Zašli sme do neďalekej útulnej reštaurácie, ktorej meno som prehliadol. Dokonca myslím že som tu už niekedy bol. Áno, Zaynová oslava. Nechcel ísť do žiadneho klubu. Chcel byť v okruhu priateľov, čo znamená celá naša parta a ešte zopár ľudí.

"Nech sa páči." prišla čašníčka a podala nám menu. Emma si objednala nejaké morské potvory a ja len obyčajný burger s hranolkami.

"Nad čím rozmýšľaš?" spýtal som sa jej.

"Nad Nic. Čo sa vlastne stalo?"

"No, jak som došiel dole do kuchyne, bol tam rozbitý pohár a krv. Vybehol som ku nej do izby a plakala. Myslel som si že jej niekto ublížil, no začala ľutovať že nezostala v izbe počas tej párty, že išla za nami a že je hrozná dcéra. Vtedy som pochopil čo sa stalo. Umrel jej otec." poslednú vetu som skoro pošepkal. Bolo mi jej strašne ľúto, predsa len, nie je sranda keď ti umrú obaja rodičia a ostaneš sama.

"Už chápem prečo vravela že nikoho nemá. Iba teba." usmiala sa.

"A ešte že si ťa mám vážiť a že takého človeka ako ty len tak nestretnem. Máš šťastie že máš takú kamarátku. Je úprimná, zlatá a veľmi milá. A obidve máme šťastie že máme teba." znova sa usmiala. Po týchto slovách ma zahrialo pri srdci.

"Som veľmi rád že ju chápeš." úsmev som jej opätoval a chytil som ju za ruku.

•Tak, dali ste viac ako 5 votes, čo ma veľmi moc potešilo, tak tu je 8. časť 😊 Mimochodom, ďakujem za všetky prečítania, votes a aj komenty ktoré som doteraz dostala❤️❤️ Ani neviete ako ma to teší ❤️ 😊 Ps. gramatické chyby si moc nevšímajte, píšem cez mobil, takže no 😄 veľkuu pusu, Nikolkaaa💚•