Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 5.

*O 2 týždne neskôr*

S Harry sa viac a viac spoznávame a ja som veľmi rada že to je môj kamarát. Snaží sa byť so mnou veľa času, čím mi vždy zlepší náladu. Samozrejme som mu za to veľmi vďačná. Chodí so mnou do nemocnice za otcom a dokonca bol so mnou na pohrebe mojej mami. Nebolo tam veľa ľudí, bolo tam pár susedov a jej kolegov z práce ktorí ju mali veľmi radi. Dokonca tam prišlo pár jej bývalých spolužiakov zo strednej.

Bol to môj druhý najhorší deň. Vidieť ju v truhle bledú a bez známky života bolo zdrvujúce. V ten večer som prespala u Harryho, teda ma skôr donútil, pretože ma chcel aspoň trošičku rozveseliť a to sa aj podarilo. Na chvíľu.

Čo sa týka bývania, ako som hovorila, domáci ma vyhodil. A to by nebol Harry keby to nechal tak. Keďže má veľký dom a v ňom asi milión izieb navyše, tak ma doslova nasťahoval do jednej z nich. Za tie 2 týždne urobil pre mňa toľko, koľko ešte nikto za celý život.

Je 02:59 ráno, a ja stále nemôžem zaspať. A takto fungujem vlastne celé tie 2 týždne. Ale odkedy som u Harryho, čo sú vlastne iba 2 dni, tak je môj spánok lepší. A to aj keď spím iba 4 hodiny maximálne. A verím tomu že zajtra spať nebudem vôbec, keďže Harry usporiadal párty. Nebola som moc nadšená, ale predsa len to je Harryho dom a ja to musím rešpektovať. On má narozdiel odo mňa veľa kamarátov a celkom mu to závidím. Vlastne ja nemám kamarátov. Iba Harryho.

Postavila som sa z postele, odkiaľ som mala zamierené do kuchyne. Zrejme by som si do izby mala dať nejakú mini chladničku ktorá by sa mi tam určite hodila.

Zliezla som dole po schodoch, no z obývačky som počula jeden známy a jeden neznámy hlas. Harryho a nejakého dievčaťa? Myslím že sa práve lúčili, keďže bolo počuť buchnutie dverí a už nič. Len Harryho kroky ktoré nesmerovali chvalabohu priamo sem. Chvíľku som počkala na schodoch, nech si nemyslí že som špehovala. Nenápadne som naklusala do kuchyne a z chladničky som si vybrala jahodový džús. Zobrala som si ho a nasmerovala som si to za Harrym ktorý sedel na sedačke a kukal na telku.

"Môžem si prisadnúť?" povedala som ticho.

"Jasné, v pohode." hovoril trochu nervózne, možno sa bál že som ho videla z tou babou. Žeby má Harry novú priateľku? "Nemôžeš spať? Znova?" slabo sa zasmial a pohľad od telky presmeroval na mňa.

"Ako vždy." povzdychla som si.

"Tak by sme si mohli niečo pozrieť, keďže ja to dnes už na spánok nevidím. Neviem jak ty." nadvihol obočie.

"Možno zaspím pri filme, to by som bola dosť rada, tak môžme." pousmiala som sa.

"Čo hovoríš na Babadooka?" zasmial sa.

"To je ten horor?" prikývol. "Zbláznil si sa? Ak chceš aby som ti každú noc liezla do izby s tým že sa bojím, tak dobre." buchla som ho do ramena.

"Myslíš že mi to bude vadiť?" drzo sa zasmial.

"Idiot." znova som ho buchla a zasmiala som sa.

Nakoniec to aj tak pustil. Celý film som mala zakryté oči lebo to bolo naozaj.. ani neviem, nie nechutné, ani to neviem opísať. Nechutné boli akurát tak zvuky. A samozrejme idiot Styles ich musel dať nahlas. Takže mám zážitok jak sviňa a moja nespavosť bude asi doživotná.

"Opovážiš ma nechať dnes spať samú." sykla som.

"Ešte že som taký super kamarát, že?" hovoril namyslene. Radšej som už bola ticho inak by som nebola na neho dobrá. Pekne som cupitala za ním do izby kde som sa vyvalila na posteľ. Harry sa ešte prezliekal do pyžama a ja som už upadala do hlbokého spánku.

Harry's POV

"Nic?" ozval som sa keď som si k nej ľahol, no žiadna odozva. Takže už spí.

Sústredene som pozeral do stropu a rozmýšľal som nad všetkým, čo mi prebiehalo hlavou. Hlavne nad tým, čo všetko sa udialo odkedy sa poznám s Nic. Možno sa poznáme iba 2 týždne, ale mne sa to naozaj zdá ako dlhá doba. Niečo ako spriaznená duša. Vzájomne si pomáhame, spolu sa smejeme, vlastne toho robíme veľa spolu. No teraz som si našiel priateľku. Trochu sa jej to bojím povedať. A to preto, lebo viem že sa bude chcieť odísť. Bude mať strach že Emma bude na ňu žiarliť pretože býva u mňa. A ako to viem? Nic vie byť ako otvorená kniha keď pozná niekoho komu dokáže veriť. A ja viem že mi verí, tak ako ja jej. Čo sa týka Emmy, vie že Nic u mňa býva a plne to rešpektuje. Teda zatiaľ. Nie je ten typ dievčaťa, ktoré chorobne žiarli, za čo som vlastne dosť rád. Myslím že keď ich zoznámim, tak si sadnú, vlastne v to aj dúfam.

***

Ráno keď som sa zobudil, Nic už vedľa mňa neležala. Vlastne vždy vstane skoro ráno a urobí skvelé raňajky. Dal som si rýchlu sprchu a zliezol som dole do kuchyne kde to už rozvoniavalo.

"Dobré ráno." usmiala sa Nic a položila predo mňa tanier s palacinkami a nutellou.

"Vieš o tom, že odkedy si tu, tak mávam tie najlepšie raňajky?" zasmial som sa.

"Veď keď si si k sebe nasťahoval také úžasné dievča ako ja, tak sa nečuduj." povýšenecky si odfrkla.

"Dobre, dobre narciska. Teraz by si mi mohla povedať koľko je hodín nech viem kedy mám ísť do obchodu."

"Za 5 minút bude 11. Dnes je vlastne tá párty, však?" pousmiala sa.

"Hej hej. Dúfam že sa pripojíš a nebudeš len sedieť v izbe a čítať si niečo na nete." prekrížil som ruky.

"Neviem ešte Harry, veľmi dobre vieš že nie som rada v spoločnosti. Ale keď chceš, môžem ísť s tebou do obchodu a potom ti pomôcť všetko nachystať." znova sa pousmiala, no nie moc nadšene.

"Viem to, ale to je chyba. Mala by si sa s niekym pozoznamovať. Možno práve dnes stretneš životnú lásku." nadvihol som obočie a zasmial sa.

"Uvidím Harry. Ešte si to rozmyslím." povedala tentokrát vážne. Postavila sa od stola a odniesla prázdne taniere.

•Tak, nová časť je tu 😊 dúfam že sa bude aspoň trošičku páčiť 😊 with love Nika❤️•