Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 21.

Bol to Harry. Ja som bola tak vydesená tým snom, že som mu absolútne neodpovedala na to čo hovoril.

"Choď preč!" zakričala som na neho. Konečne prestal búchať.

"Si v poriadku? Aspoň na to mi odpovedz a odídem."

"Nie, nie som. Ale to je jedno. Teba to zaujímať nemusí. Už sa môžeš otočiť a bye bye." odvrkla som. Nechcela som aby odišiel, chcela som aby si sadol ku mne, objal ma a utešoval ma. Ale som na neho nasratá. Veľmi moc.

"No tak Nic. Prosím pusť ma." prosil.

"Nie. Povedal si ak ti odpoviem tak odídeš."

"No dobre. Prepáč že som za tebou liezol." dopovedal a zrejme odišiel. Mala som silné nutkanie ísť za ním. A to nutkanie ma premohlo. Postavila som sa z postele, odomkla som dvere a utekala som za ním. Hneď ako počul moje kroky, zastavil a otočil sa. Vrhla som sa mu do náruče a rozplakala som sa. Zas a znova ako vždy. Som slaboch.

"Za toto môžeš len ty. Len ty a nikto iný." stále sa mi ozývalo v hlave.

"Vraj za to môžem ja. Len ja a nikto iný." vzlykla som. Ani by som sa nečudovala keby si o mne pomyslel že som psychopat. A nie si? Ozvalo sa moje podvedomie.

"Za čo môžeš?" šepkal mi do ucha.

"Za to že sa zabil." vzlykla som.

"Kto sa zabil?" Ty Harry.

"Niekto, neviem kto. Ten niekto v mojej nočnej more. Ono sa to kurva zhoršilo."

"Akoto že zhor..." začal hovoriť, no ja som ho prerušila. Nechcem o tom hovoriť. Proste nechcem.

"Prosím nie. Pšt. Nehovorme o tom."

"Dobre." silnejšie ma zovrel v náruči. Slzy som nechala tiecť, triasla som sa a mala som pocit že každú chvíľu odpadnem. Bolo mi naozaj hrozne, tak ma Harry odviedol späť do izby.

"Ostaneš tu so mnou, prosím?" potiahla som ho za ruku. Prikývol a ľahol si ku mne. Bože, to keby Niall vie. Neviem či by zabil skôr mňa alebo Harryho. Vie že je to môj najlepší kamarát a uřcite s ním nič nebudem mať, ale asi 2 krát sme sa stihli kvôli nemu pohádať. Predsa len, mne nie je dobre a potrebujem aby tu bol.

***

Je nedeľa večer a ja stále ležím v posteli. Celý víkend som vlastne v posteli. Absolútne nevládzem, je mi zle. Niall sa mi absolútne neozval, čo ma mrzelo, no zajtra má prísť za mňou do práce. Potom keď budem končiť,s Harrym ideme večer do kina, vraj nemôžem stále depkovať a mala by som za rozptýliť nejakou dobrou komédiou. A čo sa týka jeho krátkodobého "alkoholizmu", alebo ako to mám nazvať, tak mi to vysvetlil tak, že sám nevie čo mu je. Že mu je psychicky úplne na piču, ako sám povedal a keď sa opije, tak sa cíti lepšie. Ugh.

Po mojom rozmýšlaní o živote som si trochu zdriemla. Ale iba asi na hodinu. Vyšla som z izby von, s tým že idem nájsť Harryho. Nikde sa nesvietilo, no boty, mobil a kľúče tu mal, takže doma určite je. Keď som ho stále nevedela nájsť, panika narastala a úzkosť sa ma pomaly zmocňovala. Čo keď to je znova iba sen? Vyšla som späť hore na poschodie. Počula som sprchu, no keď som sa približovala ku dverám od kúpeľne, voda tiecť prestala.

"Harry? Prosím, povedz mi že žiješ." hovorila som s roztraseným hlasom.

"Áno, neboj sa. Prečo by som nemal?" zasmial sa a mne padol zo srdca obrovský kameň.

"Ja-ja len tak. Môžeš za mňou potom prísť?" prosila som ho.

"Jasné, hneď som u teba."

Vrátila som sa späť do izby a ľahla som si. Stále som sa cítila nesvoja, dýchalo sa mi ťažko a môj pulz bol dosť rýchly. Keď Harry konečne prišiel, cítila som sa lepšie. Schulená v klbku vedľa Harryho konečne zaspávam.

Harry's POV

Niekto kričal. Bola to Nic. Znova mala nočnú moru.

"Harry!" zakričala. Harry?! To akože ja?

"Nic..." triasol som ňou. Silno ňou trhlo, zľakla sa. Jej oči sa znova začali plniť slzami a silno ma objala.

"Šššš." upokojoval som ju.

Prečo vlastne kričala moje meno? Sníva sa jej to so mnou? Alebo? Nebudem sa jej to teraz pýtať, ale naozaj ma to moc zaujíma.

"Koľko je hodín?" spýtala sa po chvíli. Načiahol som sa pre mobil a ukázal som jej čas.

"5 hodín. Super. Môžem sa začať chystať." prekrútila očami a postavila sa.

"Odveziem ťa? Že by som potom aj pre teba došiel a pôjdeme do toho kina." kričal som na ňu keď sa sprchovala.

"Dobre!" odkričala naspäť. Rýchlo som si obliekol tepláky a mikinu. Ona kým sa nachystá bude pol 7, takže mám hodinu čas. Takže sa stíham najesť a pozrieť si 2 diely Walking Dead.

***

"Nic! Chceš meškať?" pretočil som očami.

"Už idem." objavila sa za mnou a konečne sa obúvala. Cesta prebehla potichu. Mal som nutkanie sa jej spýtať na ten sen, no bojím sa že by z toho bola hádka. Nemala by, ale ten strach tam je stále.

"Takže o 5 dojdi pre mňa." usmiala sa keď vystupovala. Teda snažila sa usmiať.

"Ľúbim ťa." ako kamaráta samozrejme.

"Aj ja teba." Viac ako kamarátku.

•Nová časť 💕 s časťou nie som vôbec spokojná, ale mohlo to byť horšie 😒 jediné čo sa mi páči, je koniec 😃 muhaha. Nebojte sa, v budúcej časti to bude všetko vysvetlené (dúfam😃)😊 Takže, ako vždy, ďaľšia časť==> 15+ votes 😊 komentujte, hviezdičkujte, lóvam vás moc❤️ Nicolettka, xoxo❤️💕•