Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 26.

Niall asi o hodinu odišiel, pretože ide skoro ráno do práce, čo zas ja som zajtra doma. Chvalabohu. Harry sa vrátil celkom neskoro, no som rada že nie je na mol. Ale bol dosť divný. Ledva ma pozdravil a hneď odišiel do svojej izby. Možno si iba namýšlam že bol na mňa naštvaný, predsa len nemal prečo. Možno bol len unavený, to je všetko.

Sú 4 hodiny ráno a ja stále nespím. Nie ne to preto že by som nebola unavená, ale ostalo mi hrozne zle a bála som sa zaspať. Nechcem spať, určite nie. Celá som bola roztrasená, ako keby sa malo niečo stať. Niečo zlé. Vlastne sa mi chcelo aj plakať. Dôvod je neznámy, možno je to tým že sa cítim hrozne. Je mi tak hrozne, že mám pocit ako keby mi malo každú chvíľu puknúť srdce. Možno je mi smutno, ja naozaj neviem. Moje pocity sú proste zmiešané.

Prešli ďaľšie 3 hodiny a Harry práve vstával do práce. Poprial mi obyčajné dobré ráno a odišiel do kuchyne. Iritovalo ma to, ako sa choval. Teda moc som s ním nebola, ale večer sa mi zdalo že mu niečo bolo a teraz tiež. Hnevá sa na mňa? Ale veď nemal prečo. Neviem o ničom čo by som spravila zle.

Deku ktorou som sa zakrývala som si vytiahla vyšie a schúlila som sa do klbka. Je mi hrozne a mám taký pocit akokeby som mala byť každú chvíľu chorá. Bolí ma hlava, je mi zima a celá som spotená. Harry už odišiel a ja som ostala sama. Zašla som si rýchlo pre teplomer a odmerila som si teplotu.

"Super, 38.7." zabručala som. Dala som si tabletky a spravila som si čaj. Hore po schodoch som vyšla do svojej izby, kde som sa prezliekla do teplého a zababušila som sa v posteli. Prešlo pár minút a ja som tvrdo zaspala.

***

"Za toto môžeš len ty. Len ty a nikto iný." počula som šepot.

Zase. Kurva. Zas ten sen. Neochotne som vstala z postele aj z dekou prehodenou cezo mňa. Pripadala som si ako mŕtvola.

"Preboha." zareagovala som na odraz v zrkadle. Tmavé kruhy pod očami, celá bledá ako stena, dámy a páni, takto zrejme vyzerám celý deň. Vonku bola tma, čo znamenalo že som zrejme prespala celý deň. Už mi konečne bolo trochu lepšie (avšak iba fyzicky) a tak som si znova zmerala teplotu. Teplomer ukazoval niečo cez 37, tak chvalabohu teplota klesla. Čo sa týka toho ako sa cítim psychicky, tak to bolo ešte horšie. Cítila som sa na dne. Ako keby vás všetci zradili a vy by ste nemali nikoho. Alebo ako keby vás niekto hlúpo využil.

"Harry? Si doma?" mierne som kričala. Neodpovedal mi, no našla som ho ako sedí v obývačke s pohárom od whiskey.

"Harry?" podišla som k nemu. Oči mal celé podliaté krvou.

"Len prosím nedávaj prednášky o tom ako by som nemal piť." prekrútil očami a odpil si z whiskey.

"Povieš mi aspoň dôvod?" šepla som.

"To nie je potrebné. Je to všetko čo si chcela?" nadvihol obočie a preplietol si prsty.

"Si idiot. Nechápem čo som spravila také zlé že si sa musel ku mne chovať ako k nejakej neznámej osobe a potom si musel prísť domov na ožratý." odvrkla som.

"To akože mi zakazuješ piť? Myslím že je to môj život, ja si budem robiť čo chcem a nikto sa do toho jebať nebude. Tebe by mohlo byť jedno aj keby som prišiel domov nadrogovaný jak doga." precedil skrz zuby. Nemala som rada takéhoto Harry. Toto akoby ani Harry nebol.

"Čo to s tebou je?" oči sa mi začali plniť slzami. Raní ma keď takto rozpráva. Hrozne moc. Pozrel sa na mňa a jeho pohľad zmäkol.

"Ja-ja neviem. Prepáč, nemyslel som to tak." priblížil sa ku mne, no ja som odstúpila.

"Vidíš? Už ti ten chlast leze na mozog." môj hlas sa triasol.

"Naozaj som to tak nemyslel. Ja len... Kurva ja neviem." nervózne si vošiel rukami do vlasov.

"To je ten problém." odvrkla som.

"Prosím, nehnevaj sa na mňa, ja som to naozaj tak nemyslel." znova pristúpil o krok ku mne, lenže mňa zastavila stena. Pozeral sa mi priamo do očí, čo ma znervózňovalo.

"Hnevám sa na teba. Ako by si sa cítil keby som ti niečo také povedala ja?"

Harry's POV

"Bolelo by to. Cítil by som sa sklamane, zlomene." odpovedal som jej.

"Veľmi moc." naďalej som sa jej pozeral do očí. To ako tam stála a nemala kam ísť, woah, najradšej by som to využil. Pobozkal by som ju. Hneď teraz, ale nemôžem. Nemôžem, aj keby som to najradšej spravil. Každý pohľad na ňu, na jej pery, pohľad do jej krásnych hnedo-zelených očí má vie vykoľajiť. Prečo mi to robí? Najlepšie že ona ani nevie, čo všetko mi robí.

"Tak vieš ako sa teraz cítim Harry. Najprv by som si rozmyslela to čo poviem. Lenže to by si nemal piť." zavrčala. Má pravdu. Lenže, nezvládam to. Nezvládam to, že niečo k nej cítim, a to nie je z jej strany opätované. Je to hrozný pocit.

"Ja viem. Som idiot. Naozaj mi to prepáč. Koľko krát sa ti budem musieť ešte ospravedlniť?" rukou som si prehrabol frustrovane vlasy.

"Nemusíš. Stačí ak prestaneš piť. Je to len pre tvoje dobro, Harry." uhla pohľadom. Viem že toto jej sľúbiť nemôžem, pretože viem že to poruším.

"Prepáč, ale to ti sľúbiť naozaj nemôžem. Pokúsiť sa o to môžem, ale sľubovať ti nebudem nič, keď viem, že to poruším." povzdychol som si.

"Tak fajn." sklonila hlavu a odišla.

•Uf, nová časť 😊 už len sa dostanem k tomu čo chcem, a budem spokojná 😃🙏🏻 viac nemám čo povedať, len to že dúfam že sa vám časť bude páčiť❤️ ďaľšia bude ak bude 18+ votes a nejaké tie komenty 😊❤️ ľúbim vás moc, vaša Nika💜•