Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Part 16.

Plakala.

"Nic, čo sa deje? Mám prísť? Niečo vážne?" strachoval som sa.

"Nie, to nemusíš.." smrkla.

"Len som ťa potrebovala počuť. Dúfala som, že mi bude po tom lepšie." vzlykla.

"Nočná mora?" spýtal som sa, samozrejme aj keď som vedel odpoveď.

"Uhm. Nevadí že ti takto volám keď pracuješ?"

"Nie nevadí, ale radšej by som bol keby som mohol za tebou prísť domov." vydýchol som.

"Nie, to je v pohode. Ostaň. Proste som ťa potrebovala počuť, to je všetko."

"Budeš okej? Prídem za takú hodinu cca."

"Hej hej, budem. A tak, to ťa počkám, vlastne už aj tak nezaspím, takže."

"Dobre zlato." usmial som sa. Chvíľu nikto nehovoril, tak som sa znova ozval ja.

"Chceš sa o tom porozprávať?" spýtal som sa opatrne.

"Ja neviem, možno? Aj keď, určite nie cez telefón. Možno keď prídeš? Ale nesľubujem." hovorila opatrne.

"A samozrejme ak nebudeš unavený. Nebudem ťa potom otravovať."

"Unavený určite nebudem, bola tu Emma a tak trošku mi dodala energiu." zasmial som sa.

"Uhm, tak toto neviem ako mám chápať. Každopádne, dopracuj a dojdi teda. Nebudem ťa už rušiť. Ďakujem že si sa ozval. Maj sa Harry." dopovedala a zložila.

Ľudia konečne poodchádzali, Billy ešte upratoval a ja som sa konečne chystal domov. Som zvedavý či sa mi Nic konečne zdôverí. A keď nie, aspoň by som chcel vedieť prečo mi to nechce povedať. Áno, áno, som moc zvedavý, ale mňa naozaj nebaví sa pozerať na ňu ako sa trápi, bez toho aby som jej mohol pomôcť. Aj keď neviem či jej pomôžem s týmto. Tieto myšlienky mi zaplavovali hlavu počas celej cesty domov. Keď som konečne prišiel, našiel som ju sedieť na terase.

"Ahoj." pozdravil som ju a zozadu som ju objal.

"Je ti lepšie?" usmial som som sa a ľahko prikývla. Sadol som si k nej a hlavu si položila na moje rameno.

"Nie si unavený?" prerušila ticho.

"Po hádke s Emmou, no okej, po rozchode s Emmou unavený určite nie som." zaškeril som sa a Nic len na mňa vytreštila oči.

"Takže si jej to povedal? A čo všetko ti povedala? Detaily, pome." zasmiala sa.

"No, povedala že som totálny kokot." prikývla.

"Hej, mala by si podporovať mňa a nie ju, ja som tvoj najlepší kamárat!" hovoril som urazene a tváril som sa "ublížene".

"Dobre, sorry. Ale úprimne, v tomto kokot si Harry. Neber to zle, ale nepríde ti trochu hlúpe podviesť frajerku? Ale keďže to bola Emma, tak ti odpúšťam." našpúlila pery. Ja som jej venoval asi ten najvražednejší pohľad.

"Dobre dobre. Tak som kokot, ale to je jedno. Proste mi vykričala že ľutuje že si so mnou niečo aj začala a že ľutuje moju budúcu frajerku, ak mi aj vydrží aspoň pol roka. A blá bla blá." prekrúcal som len očami. Myslím že bude lepšie ak budem dlho sám a budem si užívať.

"A ty si jej na to nepovedal nič, však?" zasmiala sa a ja som prikývol.

"Dobre, dobre. Koniec o mne. Emma už nie je. Tak čo ty? Už mi to povieš?" jej smiech sa vytratil.

"Ak chceš, samozrejme ak nechceš, tak nemusíš. Ja ťa nútiť nechcem. Ak mi to budeš chcieť povedať, tak verím že mi to povieš." pohľadkal som ju jemne po ramene.

"Chcem." vydýchla. Vážne chce?

"Je to stále ten istý sen dokola. Ide o to že nejaká osoba, vlastne to bol muž, stojí pri útesoch. Keď som prišla k nemu, a snažila som sa s ním rozprávať, neodpovedal mi. Až po chvílke mi povedal že ho mám pobozkať, akoby to malo byť naposledy čo ho vidím, cítim. Potom čo ma pobozkal, mi povedal že ma miluje a že si to mám navždy pamätať. A končí to tým ako padá a ja kričím "nie" alebo ma silno trhne zo spánku. A takto to je celý mesiac aj niečo v kuse. Nie je to nejaké strašidelné. Ide o to že ma to tyranizuje každú skurvenú noc a mne to nedá spať. Ani neviem kto ten muž je, má rozmazanú tvár. Prajem si iba jedno, a to je to aby to prestalo." zakňučala. Ostal som ako obarený, nevedel som čo povedať, ako reagovať na to.

"Pamätáš kedy som mal tú nočnú moru aj ja?" ľahko prikývla.

"Snívalo sa mi to isté. Presne to isté, ale bola to žena a mala tiež rozmazanú tvár." Nie nemala rozmazanú tvár. Bola to ona. Bola to Nic, ale nechcem jej to hovoriť. Nemyslím si že to je podstatné a myslím že by ju to ešte viac rozhodilo.

"Woah. Ale aspoň sa ti to nesníva každú noc." vzlykla.

"Keby som vedela dôvod prečo sa to deje. A prečo to má stále ten istý dej. Kurva. Ja už nechcem aby sa mi to snívalo. Už viac nie." poslednú vetu pošepkala a následne sa rozplakala. Nie je mi príjemné takto ju vidieť. Silno som ju privinul k sebe a hľadkal som ju po chrbte.

"Prepáč, ja len.."

"Šššš, to je okej. Len sa pokojne vyplač." utešoval som ju.

Neskôr sa ukľudnila a ešte zaspala, tak som ju preniesol do mojej izby. Na mňa tiež doľahla únava, tak som si ľahol ku nej a o pár minút som zaspal aj ja.

•Tak holky, dúfam že nevadí že časti pridávam tak často 😃 a keďže ste dali 8+ votes, tak tu je ďaľšia ❤️ inak sorko za gramatické chyby, myslím že sú to väčšinou slová z "Ľ" ktoré mám napísané zle 😃 keďže moc mäkčím, tak neviem kde je "L" a kde "Ľ" 😂 ale to je jedno😂 dúfam že sa vám časť bude páčiť❤️ ďaľšia bude keď dáte 10+ votes 😊 ľúbim vás moc a vy to viete ❤️ užívajte časť, pac a pusu Nix💙💕•