Nightmares //h.s. [SK] ✔️

Prológ.

Znova sem za mnou prišiel. No tentokrát ma zachraňovať nemusel. Teraz som totižto pri vedomí bola. Proste som sedela na kraji útesu do ktorého prudko narážali vlny. Mala som potrebu sa konečne prevetrať na čerstvom vzduchu a hlavne byť sama.

"To je také ťažké pochopiť že chcem byť sama?!" vyštekla som po ňom. Áno, je to môj najlepší kamarát (iba najlepší kamarát, bohužiaľ), ale mohol by ma aspoň trochu pochopiť.

"Tak prepáč že sa o teba bojím, keďže si preč už 4 dni a nikomu sa neozývaš." odpovedal po chvíľke mlčania. Približoval sa pomaly ku mne, tak som sa postavila na nohy.

"Ako si vedel že budem práve tu?" spýtala som sa kludnejšie, no stále bolo v mojom hlase počuť rozhorčenie a tak som si prekrížila ruky na prsiach.

"Našiel som ťa tu prvý krát. Tak som skúsil aj druhý krát a prekvapivo to vyšlo. No ako vidím, došiel som zbytočne, keďže nemáš záujem ma ani vidieť." hlesol takmer ticho a chystal sa odísť. Vedela som že som nemala byť k nemu zlá, veď mi predsa nič nespravil. Tak som sa ho pokúsila zastaviť, no v tom momente som sa šmykla na kameňoch ktoré boli na kraji toho útesu...

•Tak, tu je prológ k mojej novej poviedke. Upozorňujem že takéto niečo som nikde nečítala, tak sa ospravedlňujem ak sa takéto niečo nájde😊 Určite by ma potešili nejaké votes, poprípade aj nejaké comments nech viem či by to aspoň niekto čítal😊 Dopredu ďakujem tým ktorí si nájdu čas a prečítajú si to😊❤️•