Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LX.

Čas pomaly plinul a tak sa Kookie zotavoval, no a mne narástlo bruško. Opäť som guľatý ako gulička. Je to zvláštny pocit byť znovu tehotný.

Za ten čas sa Kookie už naplno zotavil a tak môže plne zaúčať TaoMina vo svojej práci. Samozrejme berú ohľad aj na mňa, takže TaoMin neprišiel o všetky svoje city. Som za nich rád.

TaoMin v septembri nastúpil do školy. Obaja sme naň hrdý, že sa snaží zapadnúť. Je ťažké sa tváriť, že je jeden z nich. Má rodinu, príbuzných mafiánov a on musí zapadnúť do normálneho života, akoby sa nič nedialo.

No ja a Kookie sme chodili na rôzne vyšetrenia, a prehliadky. Sem tam s nami išiel aj TaoMin. Všetci sme boli šokovaný, že čakám dvojičky. Chlapca a dievča. Obe zdravé s čiperné. Ani TaoMin nebol taký bojovník. U nich mi nezaberá hra na piáno. Musím už brať lieky.

TaoMin sa už naučil hrať na piáno, za čo som naňho pyšný. Zo začiatku sa mu nedarilo a mal na to nervy, no nakoniec sa mu to podarilo a už hrá plynulo. Síce nezvládne namáhavé a zložité skladby, no snaží sa.

Z môjho premýšľania ma vyrušilo otváranie dverý. Hneď som svoj pohľad presunul ku dverám, v ktorých stál Kookie s úsmevom na perách. Úsmev som mu samozrejme opätoval.

,,Nad čím toľko premýšľaš? Za chvíľu sú Vianoce a ty stále nad niečim premýšľaš", podyšiel ku mne a posadil sa na posteľ, na ktorej som ležal. Nevládzem sa postaviť. Tý dropci mi dávajú zabrať.

,,Len nad tým, čo sme všetko stihli urobiť. Je toho veľa, čo sme spolu uskutočnili. Všetko pekné, čo sa stalo v mojom živote bolo s tebou. To už akože nemôžem spomýnať?", uchechtol som sa, na čo sa Kookie len zasmial a pokrútil hlavou.

,,Poď zlatíčko. Pôjdeme dole a pobalili darčeky pre TaoMina", na to som len prikývol a nechal som si pomôcť pri postavení sa. Následne ma Kookie chytil okolo pásu a druhou ruku chytil tu moju. Usmial som sa a následne sa pobrali z izby.

Rovno sme si to namierili do obývačky, kde som sa s úľavným výdychom posadil na gauč. Tie schody boli mojou nočnou morou. Prečo ich máme tak veľa?

,,Inak kde je TaoMin? Ešte som ho dnes nevidel", spýtal som sa hneď ako Kookie prišiel aj z darčekami a baliacím papierom. Nedávno sme mu niečo doobjednali.

,,Spolužiak zo školy ho pozval na návštevu. Nejak si spolu sadli aj za tu krátku dobu", usmial sa a položil veci vedľa mňa. Len som prikývol a pustil sa do balenia.

Nečakal som, že si nájde kamarátov za tak krátku dobu. No som za to rád. Aspoň ma niekoho, kto pri ňom bude stáť.

Musím povedať, že sme TaoMinovi kúpili sakra veľa vecí. Samozrejme sme nezabudli na zbraňe a podobné veci. Keď už, tak aspoň na Vianoce nech má zbrane. Aj keď to je divné, no ale tak čo už. Ďalšie veci boli už len porebné veci do školy a nejaké somarinky pre šesťročného chlapca. Však každý to pozná.

,,Takže, čo teraz?", spýtal sa Kookie hneď ako sme mali všetko dobalené a Kookie to všetko schoval mne neznámo kam. Ale asi do svojej pracovne. Tam ma prísny zákaz vstupu.

,,Urobiť nejaké zákusky. Aj tak sa celé dni len nudím, lebo pán múdry ma nechce pustiť z izby", nevinne som sa naň pozrel, na čo len urazene založil svoje ruky na hrudi. A že ja som tu to dieťa.

Pomaly a opatrne som sa postavil a tak isto si to namieril do kuchyne. No hneď ako si ma Kookie všimol, podyšiel ku mne a pre "istotu" so mnou išiel do kuchyne. Dobre že za mňa nežije. Stará sa o mňa ako kebyže som batoľa.

V kuchyni sme si vybrali potrebné veci a začali sme robiť nejaké koláče a pochutinky. Samozrejme som sa pustil aj do prípravy vianočného punču a vaječného likéru.

Vraj k nám prídu aj chalani a tak nech majú čo piť. Takže aj tým sme niečo pokutovali, nech nie sme hnusný. Veď sme ako rodina. Rodina mafiánov. A inak to budú prvé Vianoce, kedy k nám zavýtajú naši. Už ma konečne označili za mafiána a tak im nehrozí nebezpečenstvo.

Pečenie nám trvalo niekoľko hodín. Bolo to hlavne preto, lebo sme po sebe hádzali múku. No a práve teraz ju Kookie musí opratať, pretože ja sa nazohnem. Tak mu treba.

Netrvalo dlho a domom sa ozvalo štrnganie kľúčov a následne otvorenie dverý. Počuli sme, ako do domu vchádzajú dve osoby, a následne TaoMinov krik. Možno z niekym prišiel.

Kookie hneď vyštartoval na vrchné poschodie, aby poschovával zbrane, granáty, nože a podobné hračky. Preň hračky samozrejme.

,,Ahoj", usmial sa na mňa TaoMin hneď ako prišiel do kuchyne a za ním mladý chalan, ktorý sa mi zdvorilo pozdravil. Normálne si prídem starý. Odzdravil som sa im a čakal, na TaoMinove vysvetlenie.

,,Appa, toto je Jack. Môj spolužiak a najlepší kamarát", povedal, na čo sa do miestnosti privalil Kookie pozdravil sa s Jackom. No na jeho tváry bol znateľním strach a hlavne rešpekt. To bude asi tým, že sa naň Kookie nejak divne pozerá.

,,Nebude vám vadiť, ak tu spolu nejakú dobu pobudneme?", spýtal sa TaoMin s iskričkami nádeje v očiach. Chystal som sa mu odpovedať, no Kookie ma predbehol.

,,Uvedomuješ si, že si nás týmto ohrozil?", zavrčal naň Kook, na čo som mu strelil silný pohlavok. Len sa na mňa previnilo pozrel a pretrel si boľavé miesto. Tak mu treba.

,,Nijak vás neohrozíme. Moji rodičia sú tiež mafiáni a tiež v rovnakom vzťahu ako vy", pridal sa do konvezácie aj Jack. Usmial som sa naň a prikývol. Kookie sa už nadychoval, že niečo povie, no teraz som ho predbehol ja.

,,Ty čuš. A Jack, kľudne tu môžeš zostať. Sme radi, že si TaoMin stihol nájsť nejakého kamaráta", usmial som sa na nich, na čo mi úsmev opätovali a obaja sa pobrali do TaoInovej izby.

,,To bolo akože čo?", zavčal na mňa Kook, na čo som sa naň zamračil a prepálil ho pohľadom. Hneď mu došlo, že so mnou teraz nevyhrá a tak si len povzdychol a ďalej sa k tomuto tématu nevyjadroval.

Dobre som si ho vycvyčil.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Pomaly sa blížime ku koncu.