Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

VI.

S Jungkookom som sa pobral do kuchyne. ,,Čo by si si dal?", spýtal sa ma, keď stál pred chladničkou. ,,Nič", odpovedala on jednoducho. ,,Prečo?", otočil sa na mňa. ,,Ja nejem raňajky", sklonil som hlavu. Nechcem sa mu pozerať do očí.

,,Zlatko, musíš raňajkovať. Musíš papkať", podišiel ku mne. ,,Ale ja som nikdy raňajky nejedol", pozeral som sa na veľmi zaujímavú zem. ,,Mačiatko, tu nie si doma. Tu môžeš jesť kedykoľvek a je jedno, koľko toho spapáš", ruky si dal na moje boky.

,,Kookie.....ale ja hladný nie som", pozrel som sa naň. ,,Niečo spapať musíš. Ja sa ti len prihováram, no Jin by to do teba dostal na silu", začal ma ťahať ku stolu.

,,Nemôžme mu povedať, že som už jedol?" ,,Zlatko, ak by to bolo možné, tak by som mu to povedal. Lenže Jin dokáže zistiť, kedy človek klame", naklonil sa ku mne.

Pohľadom zablúdil na moje pery. Dych sa mi zrýchlil. Nestihol som si uvedomiť čo sa deje a svoje pery nalepil na tie moje. Vykulil som oči.

Pomaly pohol svojimi perami.

Po chvíli, kedy som si uvedomil o čo ide, zapojil som sa do bozku. Jeho pery boli také sladké a nadýchané.

Jungkook sa usmial do bozku.

Skúsol mi spodnú peru. Týmto gestom si žiadal vstup do mojich úst. Po chvíľke som mu ho povolil. Jazykom mi vošiel do úst. Preskúmal každú ich časť.

Po čase nám došiel kyslík a my sme boli nútení sa odtiahnuť. Sčervenal som a hlavu som sklonil do zeme.

Kook sa uchechtol a zdvihol hlavu.

,,Dáš si aspoň niečo malé. Kvôli mne", prikývol som. Jungkook sa odtiahol a začal mi robiť raňajky. Boli to obyčajné cereálie.

Kook sa posadil hneď vedľa mňa.

Chcel som si od neho prevziať misku, ale nedovolil mi to. ,,Ja si ťa vykŕmim. Chcem si byť istý, že to spapáš", len som sa naň pozeral.

,,Otvor svoju dokonalú pusinku", nabral na lyžičku cereálie a dal ju pred moje ústa. Otvoril som ich a Kook mi dal lyžičku do úst.

Takto ma kŕmil okolo 15 minút. ,,Šikovné mačiatko", usmial sa a postavil sa. ,,Prečo sa ku mne správaš a rozprávaš ako s malým detskom?", spýtal som sa nechápavo.

,,Vadí ti to?", pozrel sa na mňa zo zdvihnutým obočím. ,,Nie. Len je to nezvyk", prehlásil som.

Vlastne je to preto, lebo sa ho stále trochu bojím. Mám pred ním rešpekt a neviem, čo si naň môžem dovoliť. Nechcem aby na mňa kričal. Bojím sa toho následku.

Čo ak by ma chcel potom zabiť? Čo ak by ma vyhodil na ulicu? Ja na to nie som pripravený. Bojím sa ho.

,,Dobré ránko prajem", prehlásil Jimin hneď ako sa zjavil v kuchyne. ,,Yoongi, čo tu robíš? Za 30 minút odchádzame do školy", pozrel som sa na hodiny v kuchyne.

Jimin mal pravdu.....
Vybehol som do našej izby. Tak rýchlo som ešte nebehal.

Vbehol som do šatníka a zobral som si nové veci. Rýchlo som ešte vykonal rannú hygienu, schmatol som tašku a rozbehol som sa do kuchyne.

,,Jimin ťa čaká pred domom", povedal Kook, keď si ma všimol. ,,Dobre, tak ja už idem. Ahoj", chcel som už odísť, ale jeho hlas ma zastavil. 

,,Zlatko, poď sem", pozrel som sa naň a následne k nemu podišiel.

Ruky mi obmotal okolo pásu. ,,A pusa na rozlúčením nebude?", spýtal sa na oko urazene.

Sčervenal som.

Postavil som sa na špičky a svoje pery som priložil na tie jeho. Začal s nimi pohyboval a ja som mu bez námietok bozky opätoval.

Keď nám došiel kyslík, odtiahli sme sa. ,,Tak bež, nech na teba nečaká", usmial sa na mňa.

S rozlúčením som vyšiel pred dom. Tam stál Jimin opierajúc sa o motorku.

Čo ma v tomto dome ešte čaká?