LIX.

407 28 3
                                    

Akonáhle som sa zobudil, všimol som si, že sa Kookie snaží postaviť. On asi neobsedí na jednom mieste. Vážne mi ho je ľúto.

,,Kookie, nenamáhaj sa", prehlásil som a hneď sa bleskovo k nemu posadil. Len venoval pohľad, na čo hneď aj zakrútil hlavou v nesuhlase. To bude ešte deň.

,,Nie Yoonie. Musím byť plne aktívny a postarať sa o teba. Nemôžem ťa len tak nechať bez dozoru a hlavne nie teraz, keď čakáš malé", prehlásil a ruku obmotal okolo môjho pásu, na čo si ma k sebe pritiahol bližšie a pobozkal na čelo. Je nehorázne milí.

,,Kookie, som rád, že sa o mňa zaujímaš a staráš, no musíš oddychovať, aby si sa zotavil. A nakoniec, je tu ešte TaoMin", usmial som sa naň a pritúlil som sa k nemu, no opatrne, aby som mu neublížil.

,,TaoMin ešte nie je plnohodnotný mafián. Musím na vás oboch dávať pozor", na to sa hneď aj prudko postavil a takmer spadol, no našťastie som ho podchytil. Ten je ale fest ťažký. Nech schudne na svaloch.

,,Keď si tu nebol a prišiel Jimin, sám od seba zobral zbraň zpod vankúša a išiel dole. A o tom sa pekne krásne porozprávame. Nechcem, aby mal v izbe poschovávané zbrane", na to sa len uchechtol a prikývol.

,,Dobre zlatíčko. Teraz sa oblečieme a potom sa o tom porozprávame", na to som len prikývol a posadil Kooka na posteľ. Protestne zavrčal na čo som sa len zasmial a odyšiel do šatníka.

Tam som sa rýchlo obliekol a následne zobral Kookovi čisté oblečenie. Hneď som sa aj k nemu vrátil a pomohol som sa mu obliecť. Aj keď protestoval, nechal si pomôcť.

Následne som ho podoprel a nejakým zázračným spôsobom sme sa dostali z izby. A teraz len schody a budeme dole. No jeho váhu len tak neunesiem. Takže teraz ideme kúzliť.

Po asi pätnástich minútach, ktoré sme strávili na schodoch, sme sa dostali do obývačky. Tam som Kookieho položil na gauč. Následne som sa vedľa neho zvalil. Moje ruky. Asi mi o chvíľu odpadnú.

,,Prestanem ťa vykrmovať, aby si bol ľahší. Ja nemám svaly ako ty", nad tým sme sa len zasmiali a spokojne sedeli na gauči. Takéto chvíle milujem.

,,Dobré ráno", usmial sa nás TaoMin hneď ako sa dostavil do obývačky. Hneď sme mu aj pozdrav opätovali s úsmevom na perách. Takúto rodinu som si vždy prial.

,,Tu sa posaď a dohliadni na Kooka. Nech sa ani nepohne. Ja zatiaľ pripravím raňajky a potom sa porozprávame o tej P45-ke", na to som sa postavil a odyšiel do kuchyne. Áno, za tie roky som sa naučil aj názvy zbraní.

Hneď som začal pripravovať lievance. Dostal som chuťna na sladko slabé raňajky. Áno moje chute sa už prejavovať.

Akonáhle som mal všetko hotové, odniesol som jedlo do obývačky. Posadil som sa ku Kookovi a podal mu jeho tanier. Hneď sme sa aj všetci pustili do jedla.

,,Takže spuste. Prečo ma v izbe P45-ku?", spýtal som sa a čakal som, čo mi na to povedia. Ja nechcem, aby takto žil. Bude z neho mafián ale tak zatiaľ nemusí spať zo zbraňou.

,,Len som chcel, aby si na to zvykol. Veď aj ja mám jednu pod vankúšom. Je to normálne Yoonie", usmial sa na mňa Kook, na čo som sa naň zamračil. Takže i on má jednu.

,,Tak to v žiadnom prípade. Ty mi pekne krásne odovzdáš všetky zbrane, ktoré máš v izbe a pre istotu ju aj skontrolujem. A ty si ma nepraj. Hneď jak budeš fit ťa tými zbraňami dobijem", oboch som prepálil pohľadom.

,,To nie je fér. Držíš nás pod papučou", posťažoval si TaoMin na čo mu to Kook len súhlasne odkývol. Takže teraz ja som tu zlý.

,,Možno hej ale robím to preto, aby si mal pekné detstvo. Nechcem, aby si bol hneď mafiánov ešte v detstve", hneď som sklonil hlavu. V tom momente sa okolo môjho pásu obmotala silná ruka, ktorá ma k sebe pritiahla. Samozrejme som Kookiemu objatie opätoval.

Na to sa do objatia zapojil aj TaoMin, na čo som sa musel usmiať. Som neuveriteľne rád za svoju rodinu.

,,My vieme Yoonie a kvôli tomu si ten najlepší rodič", zamumlal mi Kookie do vlasov, v ktorých mal zaborenú hlavu. Len som sa usmial a prikývol.

Následne sme sa všetci od seba odtiahli, na čo som sa postavil a zobral už teraz špinavé taniere. Rovno som sa pobral do kuchyne, kde som ich začal umývať.

,,Takže, kde ti mám dať tie zbrane?", spýtal sa ma TaoMin hneď ako sa ku mne dostal. Som rád, že mi vychádzajú naproti a snažia sa ma pochopiť. Ja jediný tu nemám nejaké puto k zabíjaniu. Aj keď som už zabil dvoch ľudí, zaľúdok sa mi pri tom obracia o 360 stupňov.

,,Ku nám do spálne", usmial som sa naň, na čo si úsmev opätoval a následne sa pobral do svojej izby.

Netrvalo dlho a okolo pásu sa mi obmotali dve silné ruky. Od prekvapenia som povyskočil a hneď na to som sa otočil. Hneď mi pohľad opätoval aj z jeho prekrásnym úsmevom. No toho nijak neospravedľnuje.

,,Kookie, poď urobím ti masáž, keď už nič iné neurobím, keď ma stále otravuješ", na to som sa s ním pobral do spodnej časti domu a rovno som si to namieril ku masážnymi vaniam.

Hneď som mu pomohol sa vyzliecť a dal dole obväzy. Následne som mu pomohol do vane a zapol ju. Rovno si aj Kookie spokojne vydýchol a zavrel svoje oči.

,,O chvíľku prídem", na to mi len prikývol a tak som sa pobral rovno do našej spálne. Tam ma na posteli už čakali zbrane, nad čím som sa len pousmial a vošiel do šatníka, kde som zobral suché boxerky a opäť som sa vrátil do masážnej miestnosti.

Tam som boxerky položil na kvôpku oblečenia a podyšiel som ku vani zo zadu. Ruky som položil na Kookieho ramená a začal mi masírovať ramená, krk, šiju a podobne. Hneď aj spokojne a uvoľnene vydýchol.

,,Jak ja milujem, keď toto robíš", preťal ticho medzi nami, na čo som sa usmial a pokračoval som vo svojej činnosti.

Úsmev mi nespadol z tváre.

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎Where stories live. Discover now