LVIII.

374 32 1
                                    

,,Kookie", vydýchol som a skoro som sa neudržal na nohách. Pohľad naň ma ničil. Nikdy by som to nepovedal, no práve teraz som sa ho začal báť. Samozrejme len trochu.

Jeho tvár zdobilo veľa škrabancov a podobných krvavých jaziev. Všade na sebe mal krv, až by sa z neho dala žmýkať. Mal prestrelené rameno a podľa toho, že si tlačil na brucho, tak aj tam má guľku. Vyzeral, akoby sa vykúpil v krvy.

Bezmocne sedel na zemi a snažil sa v kľude dýchať. Pohľad naň bol otrasný, až sa mi prekrúcaš žalúdok, no aj napriek tomu som k nemu podyšiel a kľakol si pred neho.

,,Čo robíš? Nestresuj sa tým", prehlásil hneď ako som mu pretiahol tričko cez hlavu. Jeho brucho a hruď bola iba samá krvavá stopa spolu z rôznymi škrabancami a črepinami nejakého skla.

,,Budem sa tým stresovať. Videl si sa vôbec", hneď som zbehol pre lekákarničku a vrátil sa s ňou späť ku Kookovi. To sa musel nechať až tak doriadiť? Veď sa podľa mňa ani neudrží na nohách bez pomoci.

,,Yoonie, sú to len škrabance, to sa zahojí. Nemusíš sa o mňa tak starať", už len to tak. Celý čas sa on stará o mňa, tak mu tú láskavosť aspoň takto oplatím. Aj keď sa mu to nebude páčiť. Už som sa rozhodol.

Nekomentoval som jeho pripomienky a otvoril som lekárničku. Rovno som vytiahol pinzetu a začal som z jeho hrude, bruška a dokonca aj chrbáta vyťahovať rôzne črepy. Že ho nebolelo s tým sedieť za volantom.

Hneď ako boli všetky črepyni vonku, namazal som mu chrbát chladiacou masťou. Veď on celý horý. Ak vy som si teraz zmyslel praženicu, urobil by som ju aj na jeho tele.

,,Poď hore. Tam ti vyberiem guľky a ty sa pôjdeš pekne krásne umyť", na to mi len porazenecky prikývol. Hneď sa snažil postaviť, no nevládal. Ja ho hore neodtiahnem. Je na mňa ťažký.

,,Ukáž, pomôžem ti", prehlásil Jimin hneď ako sa dostal ku nám. Podoprel ho a následne sa spolu pobrali do našej izby. Zatiaľ sa k nám dostal aj TaoMin, ktorý vyzeral byť celkom zaskočený.

,,Prosímťa, poupratuj tie črepyni", na to mi len prikývol a už sa pobral do práce. Ja som zatiaľ zašiel do kuchyne a zobral som si veľkú misku, na čo som sa pobral do našej spálne.

Tam ma už čakal Jimin s vyzlečeným Kookom. Hneď ho aj odniesol do kúpeľne a podyšiel ku mne. Súcitne sa na mňa usmial a odyšiel. Bez váhania som si to namieril do kúpeľne.

Tam som zobral lekárničku a podyšiel ku Kookovi. Stiahol som mu posledný kus odevu a následne som spustil prúd vody. Voda mu začala navlhčovať telo a krv z neho spláchla. Hneď aj od bolesti sykol a tak som sa hneď pustil do práce.

Ako prvú som mu vytiahol guľku z ramena. Našťastie to až tak nekrvácalo, takže som si oddychol. No bruško bude problém. To že vôbec nevizerá dobre.

,,Môžem?", spýtal som sa a zložil som mu ruku z bruška. Len prikývol a čakal na moje činy. Párkrát som sa musel nadýchnuť a následne som nejak vytiahol guľku z jeho bruška.

Takmer okamžite to začalo krvácať. Preto som ho rýchlo zbavil nadbytočnej krvy a hneď na to som vody vypol. Schmatol som uterák a pridržal som mu ho na rane. Kookie mi pomáhal na ranu tlačiť.

,,Zbehnem ti pre oblečenie a potom ti to zašijem", na to len prikývol a tak som sa mohol rýchlo postaviť a namieriť si to do našej spálne. Tam na posteli sedel TaoMin s Jiminom a s očakávaním sa na mňa pozreli.

Len som sa na nich usmial a vošiel som do šatníka. Schmatol som nejaké Kookieho oblečenie a vrátil sa k nemu. Hneď mi pohľad spadol naň ako sedí na stoličke. Nemal sa tak namáhať.

Oblelečenie som položil na unývadlo. Na to som z lekárničky vybral ihlu a niť. Áno, ja viem že tieto veci v lekárničke asi ťažko niekto nájde, no keď žijem z mafiánom, je to celkom rozumné. Aspoňže viem, ako niekomu zašiť ranu. Učil som sa to, aj keď v tej dobre mi to bolo na nič. Jak ja ďakujem svojmu mladému a hlúpemu ja.

Uterák som šmaril na zem. Následne som sa rýchlo pustil do šitia. Tá krv mi robila problém, no nakoniec som to dal a úľavne som si vydýchol. Bolo vidieť, že sa aj Kookiemu uľavilo. No som to ja šikuľka.

Namočil som uterák do vody a zotrel som zvyšnú krv okolo rany. Následne som mu brucho a ruku obviazal obväzom. Hneď na to som mu pomohol obliecť sa. Chudáčik môj.

,,Jimin, pomôžeš?", spýtal som sa hneď ako som došiel do našej izby. Jimin len prikývol a už išiel zobrať Kookieho. Zatiaľ sa TaoMin postavil a podyšiel ku mne.

Netrvalo dlho a Jimin s Kookiem už boli pri posteli. Na to Jimin Kookieho položil na posteľ. Hneď som k nemu prišiel a uložil ho ako malé dieťa. Zababušil som ho do periny, na čo mi venoval jeho úsmev.

,,Donesiem ti niečo na jedenie a potom sa prespíš", opäť len prikývol a úľavne zavrel svoje oči. Zatiaľ som išiel do kúpeľne, kde som do misky nahádzal všetky krvavé veci. Misku som zobral a pobral sa do kuchyne, kde ma už čakal Jimin s TaoMinom.

,,Je na vás prekrásny pohľad", uchechtoli sa na čo som sa musel zasmiať aj ja. Nikdy som si neuvedomil, že sa jeden o druhého staráme ako o deti.

S Jiminom som sa ešte rozprával a popri tom som Kookiemu niečo kuchtil. TaoMina som poslal odniesť tie uteráky do práčky a aby ich namočil do studenej vody zo soľou.

Hneď ako bolo všetko hotové sa Jimin pobral domov. Rovno som za ním zamkol a TaoMin už nejakú dobu spal vo svojej izbe. Takže už iba ja.

Jedlo som odniesol Kookiemu, ktorému sa hneď oči rozžiarili ako Vianočný stromček. Jedlo som mu podal a posadil som sa vedľa neho. Jak je mi ľúto, že bol takto doriadený.

,,Ďakujem zlatíčko", povedal hneď ako dojedol. Tanier položil na stolík na čo si ma pritiahol do bozku. Ten som mu s radosťou opätoval. Tak sladučké.

Akonáhle sme sa od seba s mľasknutím odtiahli, obliekol som sa do niečoho pohodlného, zhasol som svetlo a priľahol som si k nemu. Rovno sa mi hodil na hruď, nad čím som sa len zasmial.

Netrvalo dlho a obja sme sa ponorili do ríše snov.

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎Where stories live. Discover now