XXVII.

728 37 20
                                    

Ani som si neuvedomil, že som v aute zaspal. Zobudilo ma až to ako sa mi niekto prehrabuje vo vlasoch. Nespokojne som zavrčal a viac sa zavŕtal do sedadla v aute.

,,Mačiatko, je čas vstávať. Už sme prišli domov", zašepkal mi do ucha Jungkookie. Nespokojne som pokrčil obočie a pomaličky som otvoril očká.

Vonku už bola tma. Prespal som celú cestu, ale to mi nevadilo. Radšej som natiahol svoje ruky ku Kookiemu na znak, nech ma odnesie. Kookie sa len zasmial a zobral si ma na ruky.

Nohy som mu obmotal okolo pásu a ruky okolo krku. Hlavu som si zaboril do záhybu na jeho krku. Spokojne som vydýchol a zrelaxovaol som svoje telo.

Kookie si ma chytil pod zadkom a následne zamkol auto. Hneď po tom sa rozišiel ku domu. Nenamietal som a nechal sa ním viesť. Bol som veľmi unavený na nejaký čin.

,,Zlatíčko, počkaj chvíľu tu s Jiminom. Pôjdem si niečo vybaviť a potom pôjdeme spať. Dobre?", na to som len slabo prikývol. Už nech ležím v posteli a spím.

Kookie ma posadil na gauč, na ktorý som si hneď aj ľahol. Hneď ma aj Jungkookie prikril dekou. Ešte mi dal bozk na čelo a hneď na to odišiel.

,,Ešte nikdy som ho nevidel byť takto starostlivým. Asi mu fakt na tebe záleží", prehlásil Jimin, ktorý sedel vedľa mňa. Na to som len prikývol a svoj pohľad som presunul na telku, v ktorej išli noviny.

Nerád pozerám noviny. Je to len strata času. Nikdy tam nedávajú zaujímavé veci. No ale hlásenie, ktoré tam dali ma fakt, že zaujali.

,,Hľadá sa mladý chlapec z trestného činu ukrívania mafiánov. Jeho trestom bude trest smrti. Bez akejkoľvek šancí na zmiernenie trestu. Jedná sa o Min Yoongiho, ktorý bol naposledy videný v Seoule v chatkovej lokalite. Má 20 rokov a čierne krátke vlasy. Je menšieho zrastu. Jeho rodina vypovedala, že o ňom nevedia nič. Vypovedali, že ho naposledy videli pred šiestimi mesiacmi. Môže sa jednať o jedného z členov rodiny Jeon. Ak by niekto mal informácie o tomto chlapcovi, nech ihneď zavolá na políciu. Neviem, ako je vicvyčený a môže byť rovnako nebezpečný ako sám Jeon Jungkook. Prosím občanov Seoulu, aby si dávali pozor a v najbližšom týždni vychádzali z domu len v nevyhnutnom prípade. Školy sa tiež zatvárajú. Ďakujeme už vopred za poskytbuté informácie....", ďalej som to už nepočúval. (Neviem či je niečo také, ako trestný čin za skrívanie mafiánov, ale dajme tomu, že je.)

Vyhlásili ma za hľadaného, som odsúdený na trest smrti, rodičia kvôli mne klamali a tiež povedali, že som nebezpečný ako Jungkookie. To je nehorázne. Veď ja som sa sem dostal len náhodou.

,,J-Jiminie?", zašepkal som na pokraji zrútenia. Veď ja niesom tak nebezpečný. Ja sa bojím tu byť. Stále neviem, čo si môžem doboliť a čo nie.

,,Poď sem", roztvoril svoju náruč a ja som bez akéhokoľvek namietania skočil do jeho náruče. Pevne som ho objal a odmietal som pustiť. Jiminie mi svoje pevné objatie opätoval.

Ja nechcem takto skončiť. Nič zlé som predsa neurobil. Veď som stále také neviniatko. Ja nechcem skončiť vo vezení. Nechcem ešte umrieť. Bojím sa.

Takto sme v objatí zostali nejaký čas. Nechcelo sa mi nič. Bol som ako telo bez duše. Vážne sa cítil slabo a skleslo.

,,Zlatíčko, je časť ísť spať", prehlásil Jungkookie hneď ako k nám prišiel. Ospalo som prikývol a ostal ležať v Jiminovom náručí. Kookie bude nútený ma odniesť. Neviem či sa udržím na nohách.

,,Dobrú noc chalani", prehlásil Jimin po chvíli a posadil ma na gauč. S Kookiem som mu poprial to isté a následne Jimin odyšiel.

Jungkookie podyšiel ku mne a zobral si ma na ruky. Hneď som si končatiny obmotal okolo jeho tela. Následne som mu ticho vzlikol do ramena. Kookie mi hneď na to začal hladkať.

,,Mačička, neplač. Ja ťa ochránim. Nedám ťa nikomu. Hneď po svadbe si zariadíme iný dom, a tam budeme žiť len mi dvaja. Nikomu našu adresu nepovieme. Len dvôverihodným odobám. Môže byť poklad?", na to som mu len prikývol a slabo sa usmial.

Je od neho milé, že sa o mňa stará a je ohľaduplný. Je ochotný sa kvôli mne presťahovať a žiť niekde inde. Lepšieho priateľa je ťažké nájsť. Očividne som fakt jeho slabina.

Po chvíli, kedy som sa ukľudnil sa Jungkookie rozišiel do jeho izby. Celý čas som mal hlavu v jeho záhybu na krku a spokojne vdychoval jeho vôňu.

V jeho izbe ma položil na posteľ sa kľakol si pred mňa. Moje ruky chytil do svojich a začal mi hladkať ich chrbát celý čas sa mi pozeral do očí a slabo sa usmieval. Úsmev som mu samozrejme opätoval.

,,Pôjdeš sa osprchovať a potom spať. Dobre?", spýtal sa a ja som mu na odpoveď zakrútil hlavou v nesúhlas. ,,Prečo?", skrčil svoje obočie a nechápavo sa na mňa pozrel.

,,Chcem ísť s tebou. Chcem ťa mať pri sebe a hlavne teraz. Jungkookie prosím", prehlásil som. Ruky som vymanil z jeho zovretia a chytil mu jeho tvár. Jungkook ma celý čas pozoroval z prekvapený výrazom.

Pritiahol som si jeho tvár bližšie a hneď som sa mu prilepil na pery. Kookie od prekvapenia vydýchol, ale bozky mi oplácal. Bozkávali sme sa nežne a s láskou.

Odtiahli sme sa od seba z tichým mľasknutím. Čela sme si opreli o seba a zadívali sa jeden druhému do očí.

,,Dobre. Pôjdem s tebou", usmial sa a pohladil ma po líci. Úsmev som mu opätoval. Kookie sa postavil a podyšiel ku skrini, z ktorej vybral potrebné oblečenie.

Následne sme sa pobrali do kúpeľne. Tam sa Kookie začal pomaly vyzliekať. Jeho čin som zopakoval. Hneď ako mi zostali boxerky, sčervenal. Jungkookie tu už stál nahý.

Zasmial sa a podyšiel ku mne. Hneď sa mi aj prilepil na pery a rukami ma objal okolo pásu. Ja som tie svoje obmotal okolo jeho krku a do bozku som sa zapojil.

,,Tak a teraz už poď do tej sprchy", prehlásil a vtiahol ma do sprchového kútu. Ani som si nevšimol, že na sebe nemám boxerky.

Netrvalo dlho a na nás dopadli kvapky vody. Otočil som sa Kookiemu čelo a objal ho okolo pásu. On mi objatie opätoval a daroval bozk do vlasov. Teraz som sa cítil tak skvelo. Až som zabudol na ten zatykač.

,,Čo si vlastne vybavoval?", spýtal som sa po chvíli ticha. Dosť am to zaujíma. Neviem ako ale mám práve nutkanie sa pýtať otázky, na ktoré by som sa len tak nevypitoval.

,,Vybavoval som tvojim rodičom nepriestrelné aliby. Určite ich budú vypočúvať a sledovať, tak som im dal dosť silné aliby", prehlásil a začal ma hladkať po chrbátiku.

,,Ďakujem", prehlásil som a odtiahol som sa trochu od neho. Usmial som sa a pohladil som ho po tvári. Úsmev mi samozrejme opätoval.

Po pol hodine sme vyšli zo sprchovaného kúta. Osušili sme sa a následne sme sa obliekli. Ja som mal na sebe len boxerky a biele veľké tričko. Kookie mal na sebe len tepláky.

Pobrali sme sa do izby, kde sme si ľahli na posteľ. Kookie na chrbát a ja na jeho hruď. Takto sa mi lepšie zaspáva.

,,Dobrú noc Kookie", usmial som sa a daroval mu bozk na odhalenú kožu na hrudi.

,,Dobrú noc mačiatko", to bolo posledné, čo som počul pred tým, ako som sa pobral do rýše snov.

➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎➡︎

Otázočka storočia.
Chceli by ste, aby mal Yoongi na svadbe šaty, alebo normálne oblek.

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎Where stories live. Discover now