LXIV.

586 31 30
                                    

~Time skip~






















O 11 rokov





















Jimin POV




























Idk....ten vek mi len tak prišiel na um.





































,,TaoMin, noták. Mohol by si už prestať toľko otravovať", posťažoval som si a pobral som sa do kuchyne, kde som dokončil desiate pre dvojičky. Síce už sú na svoj vek vyspelé, no radi spia a tak nič mestíhajú.

,,Veď som sa len pýtal. A kde sú Yongmi a Yongwon?", spýtal sa ma na čo ku mne hneď aj podyšiel a pomohol mi všetko dobaliť. Tá najlepšia otázka ma svete.

,,Kde asi? Tam kde aj tvoj otec", na to sa len zasmial a prikývol. TaoMin nosí dvojčatá do školy. Aj by som to urobil ja, no musím ešte dokopať Jungkooka, aby sa postavil a uráčil sa pobrať za chalanmi.

,,Jeon Yongmi, Jeon Yongwon a Jeon Jungkook! Okamžite vylezte z tých postelí", zakričal som na nich zo schodov. To bude zase ráno plné behu.

Hneď ako som počul niekoho spadnúť na zem, povzdychol som si a pobral sa do kuchyne. Fakt by som im už mohol niečo vymyslieť, aby som na nich nemusel zjapať každé ráno.

Skúšal som aj budík, no ten nejak nefungoval. Tak som im tam dal asi dvadsať, no ani tie ich nezobudili. Očividne na nich musím stále kričať a neviem čo všetko ešte.

Po chvíli dole schodmi zbehli dvojčatá a začali pobehovať po kuchyni sem tam. No a je to tu zas. Nebudú stíhať.

,,Yongmi, veci máš v izbe. Yongwon, ber si batoh a mazaj do auta, nech nemeškáte", na to mi len prikývli a začali robiť všetko tak, ako som to chcel.

,,Ahoj appa. Vidíme sa po škole", zakričal na mňa Yongwon, na čo som sa mu odzdravil. Po chvíli prebehla aj Yongmi a rovno si zobrala svoju tašku.

,,Ahoj appa", usmiala sa na mňa, na čo som jej úsmev z pozdravom opätoval. Na to hneď vybehla z domu a namierila si to do auta.

,,Konečne. Prosímťa, švyhnite si a hlavne nech ťa nechytia", vydýchol som a venoval som pohľad svojmu synovi. Ten ma len ubezpečil a z pozdravom, ktorý som mu opätoval, odyšiel.

,,Ide ti to priam skvelo", zamumlal za mnou Kookie a obmotal ruky okolo môjho pásu, čím si ma k sebe prítiaž bližšie. Usmial som sa a uvelebil som sa na jeho hrudi.

,,Tiež by si sa niekedy mohol pridať. No teraz sa priprav a bež za chalanmi", na to som sa od neho odtiahol a začal som ho tlačiť do našej spálne. Len sa uchechtol a poslúchol.

Za tie roky sme sa ešte viac zblížili. Jimin z Taem si adoptovali ešte tri deti o ktoré sa dokonalo starajú. Nechápem, ako to zvládajú. Ale to bude asi tým, že Tae Jiminovi pomáha. Ja sa musím o Kookieho starať ako o dieťa.

Jin s Joonom si tiež adoptovali dve deti. Musím povedať, že im to pristane. Vyzerajú ako normálny manželský pár. Jin je ideálnou mamou a Joon ideálny otec. Čo iné dodať.

Moji rodičia si spolu užívajú každú chvíľu. Aj sa im zasvedčilo byť starými rodičmi. A sú aj tými najlepšími. No a Kookov otec niekde odcestoval a tam zatiaľ žijem.

No a Hobi, ten si našiel priateľku. Milá, krásna, starostlivá a hlavne vysmiata. Spolu sa k sebe neuveriteľne hodia. Po asi roku, čo spolu chodili mali svadbu a takmer hneď aj otehotnela. Teraz majú pekné malé deťúšiky.

Spolu sa stále stretávame aj s deťmi. Chodieváme na dovolenky a trávime spolu čas. Čo iné si priať.

,,Tak už idem. Maj sa Yoonie", zamumlal mi do vlasov Kookie hneď ako ku mne prišiel. Usmial som sa nad tým a odzdravil sa. Následne sa pobral do predsiene, kde sa obul a obliekol si bundu.

,,Milujem ťa Jeon Jungkook."

,,Aj ja teba milujem Jeon Yoongi. Viac ako svoj život."




















































The End

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎Where stories live. Discover now