XLVI.

488 33 13
                                    

Podobne to prebiehalo celý týždeň. Jimin k nám prišiel po obede s Jungkookom, išiel staviať izbu, navečeral sa s nami a potom ho Jungkook odniesol domov. Aspoň je to hotové.

Dnes je tu Jimin posledný krát. Celkom mi bude chýbať jeho spoločnosť. Dobre sa s ním komunikuje. Beriem ho skvôr ako môjho staršieho brata.

Nechal som chalanov pracovať na izbe a zatiaľ som išiel za dom na terasu. Tam som si sadol a zadíval som sa na krajinu pred sebou. Je tu tak prekrásne a taký kľud.

Spokojne som vydýchol a pohladil svoje bruško. Som tak nadšený už len z toho, ako sa môj syn preukazuje. Nemôžem sa dočkať, kedy ho budem môcť držať v náručí.

Myslím, že je najlepší čas začať vymýšľať meno. No tak teraz keď mám asi tak štyri hodiny voľna, mohol by som začať s vymýšľaním.

Takže čo keby sa volal Félix.......Nie to nie. Chce to niečo viac. Čo tak Mark.........NIE. To sa k môjmu synovi nehodí. AHA!! Už to mám. Meno ako stvorené pre môj poklad. Bude sa volať TaoMin.

Musel som sa nad tým usmiať. Našiel som dokonalé meno pre svojho krpca. Ešte to budem musieť povedať Kookiemu. No ak mi ho zatrhne, prisahám, že sa s ním rozídem.

,,Tu je moje malé mačiatko", zašepkal mi Kookie do ucha na ktoré následne vtisol bozk. Trošku som od ľaku nadskočil a snažil sa ukľudniť svoje bijúce srdce. Aj malý sa zľakol a začal kopať. Každým dňom je silnejší.

,,Jungkook prestaň. Chceš, aby som dostal infark? Veď aj TaoMin z teba dostane infark", posťažoval som si a hlavu si oprel o jeho rameno. Už som spomýnal, že bude mojou príčinou smrti.

,,Prepáč zlatíčko. No a kto je TaoMin? Nepoznám nikoho s tým menom", prehlásil a posadil sa vedľa mňa. Hneď na to k nám pribehol Jimin a posadil sa vedľa mňa z druhej strany.

,,Poznáš, no ešte len zpoznáš alebo niečo podobné. Vymyslel som meno pre nášho syna. A nesnaž sa mi ho vyhovoriť. Nad mnou nevyhráš", zodvihol som ukazovák a zamračil sa naň. Ja vyhrám.

,,Ani som sa nechystal. Páči sa mi a dobre viem, že vyhráš. Ale mohol si ma varovať, že sa chystáš vymýšľať meno", usmial sa a daroval bozk do vlasov.

,,To je fakt prekrásne meno. A podľa toho, akých má rodičov, bude aj on prekrásny", povedal Jimin s úsmevom. Ten som mu oplatil a hneď na to som si ho vtiahol do objatia. Som proste dokonalý.

,,Ináč, už máme všetko hotové. A musím povedať, že sa nám to vydarilo", prehlásil hneď ako sme sa od seba odtiahli. Úsmev sa mi rozšíril a oboch som si ich pritiahol do objatia. Hneď sa aj nad tým zasmiali.

,,Jimin sa nám ponáhľa na rande. Musím ho predať priateľovi inak to nedopadne dobre", hneď ako to Kookie dohovoril, pustil som chalanov a nervózne som sa zasmial.

S chalanmi som sa rozlúčil a pobral sa ich vyprevadiť ku dverám. Následne som išiel pripraviť veci na grilovačku. Chcel by som vyskúšať opekanisko pri bazéne. Bolo by to romantické. Takže teraz šup do práce.

Rýchlo som pripravil jedlo a hneď ho aj odniesol do podzemia, kde sa nachádza opekanisko. Tam som poukladal jedlo, šampanské, džús, ruže a podobne. Nemusím alkohol a teraz ani nemôžem.

Keď bolo všetko prichystané, zapálil som opekanisko. Musel som sa nad mojím výtvorom usmiať. To som ale šikuľka.

Pobral som sa schodmi do obývačky, no v polke cesty som počul buchnutie dverí. Nie som si istý, či to je Kookie alebo sa tu niekto vlámal. Beriem tú prvý variantu.

,,Yoonie, som späť. Kde si sa vyparil?", zakričal Kookie z obývačky. Aspoň tak. Rýchlo som vyšiel schodmi a zamieril som rovno do obývačky.

,,Tu som zajačik. Prichystal som prekvapenie", usmial som sa a objal ho okolo pásu zo zadu. Počul som ako sa Kookie zasmial a následne sa otočil mojím smerom.

,,Nesmieš sa namáhať. Srdiečko, určite sa ani tvojmu synovi nepáči, že sa namáhaš", povedal a objatie mi opätoval. Ani nevie, čo je to za prekvapenie a už kritizuje. Že sa nehambý.

,,Nenamáhal som sa. Poď, ukážem ti", chytil som ho za ruku a začal ho ťahať ku opekanisku. Dúfam, že sa mu bude páčiť.

,,Bože Yoonie. To je prekrásne. Ale aj tak si to nemusel robiť", prehlásil Jungkook hneď ako sme dorazili na miesto. Ešte to tak. Nech je radšej ticho.

,,Dobre, to si nechaj pre seba. Teraz poď. Dnešný večer bude priam dokonalý", hneď som si všimol ako sa na mňa uškrnul. Na to nech okamžite zabudne.

,,Nekaz mi moju náladu. Žiaden sex minimálne rok. A teraz sa ide papať", na to som nás ťahal ku gauču. Kookie išiel neochotne. Hups, skazil som mu plány.

,,Prečo rok. To je dlho a ja chcem ešte jedno malé. Nemáš na výber", zašepkal mi do ucha a hneď na to začal grilovať. Len som nad tým pretočil očami a spokojne som si pohladil už stredne veľké bruško.

,,Dobre dobre. Len chcem čakať minimálne rok, aby sme sa o to šťastie mohli lepšie postarať. Nechcem aby bol odstrčený. Celý rok sa oň budeme obaja starať", Kookie mi na to len prikývol a pokračoval vo svojej práci.

Za ten čas som sa pobral ešte pre Holly. Nenechám predsa člena rodiny zabudnutým a bez jedla. To rozhodne nie.

,,Už sa odo mňa učíš chodiť po tichu. Časom budeš určite skvelý spoločník do mafie", povedal Kookie stále otočený mne chrbtom. Jemu sa to povie.

,,To určite. Dobre vieš, že to nie je moja parketa. Ja sa radšej budem pozerať z pozadia", sadol som si na gauč a pozoroval zajačika. Je úžasné sa naň pozerať, keď je spotený.

Po chvíli mi podal tanier s jedlo. S poďakovaním som si ho prevzal a počkal naň. Netrvalo dlho a obaja sme si pochutnávali. Holly sme dávali sem tam nejaké kúsky aby sa najedol aj on.

Keď sme mali zjedené, Kookie si otvoril šampanské, ktoré hneď nalial do pohára. Následne mi nalial džús a podal mi pohár. Štrngli sme si a vypili obsah na ex.

Takto sme tam zotrvali do polnoci. Celý čas sme sa rozprávali a smiali. Bol som celkom unavený a tak som si hlavu oprel o jeho rameno.

Neviem ako a už som spokojne oddychoval.

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎Where stories live. Discover now