Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

I.

Zobudil ma nepríjemný zvuk môjho budíka. Neznášam pondelky, ale má to jednu výhodu. Tento pondelok je posledným pondelkom školy. Už iba tento týždeň a mám za sebou  strednú školu.

S nechuťou som odišiel od mojej lásky - posteľ. Ospalým krokom som si to namieril do kúpeľne. Tam som vykonal rannú hygienu. Tento ranný rituál mi trvá vždy dlho.

Od kúpeľne som si to priamou cestou namieril ku svojej skrini. Zobral som si to čo vždy - čierne tričko s krátkym rukávom a čierne rifle. Popravde, nemám toho veľa. Pochádzam z chudobnej rodiny. Nemám peniaze na viac oblečenia. Sú časy, kedy jem iba raz denne, alebo nejem vôbec.

S povzdychom som išiel do predsiene, kde som si začal obúvať svoje okopabé tenisky. ,,Yoongi.....ty nebudeš raňajkovať?", spýtala sa ma mamina. ,,Nie mami, nebudem. Už i tak budem meškať", smutne sa na mňa pozrela. Ona kvôli problémom z chrbticou nemôže skoro pracovať. Otca skoro nevidím. Už pracuje na troch miestach. No a mňa zo všadiaľ vyhodia.

Vyšiel som z domu a namieril som si to do školy.

Neochotne som vstúpil do budovi školy. Pri svojej skrinke som uvidel kopu papierikov. Klasika. Už som nemal nervy ich čítať, tak som ich zobral a vyhodil.

Po zazvonení na hodinu som sa vydal do triedy. Sadol som si na svoje miesto, ktoré ja na konci triedy. Po príchode triedneho učiteľa všetci spozorneli. ,,Žiaci. Tento týždeň je váš posledný. Maturitu ste už mali. A už nikto si nemusí zlepšvať známky. To znamená, že týždeň máte na rôzne spoločenské aktivity."

Po jeho dokončení sa všetci dali do skupiniek, kde sa rozprávali. Znudene som si vybral svoj zošit s notami. Začal som vymýšľať novú melódiu. Keď sme boli na tom finančne dobre, rodičia mi platili kurz piana. Mojim snom bolo byť najznámejším pianistom. Všetko sa zmenilo, keď sa mamine stala nehoda. Všetky peniaze putovali na jej liečbu. Po čase, keď sa vrátila z nemocnice, už nebola schopná pracovať. Musel som sa vzdať svojho sna, aby sme mali aspoň na dom.

Celý deň som presedel na svojom mieste. Počúval som urážky na moju osobu, ale ignoroval som to. Zapisoval som noty. Toto jediné ma zaujímalo.

Cesta domov mi ubehla pomaly. Prečo? Lebo som sa poflakoval, nič sa mi nechcelo.

Keď som vošiel do domu, začul som plakať svoju maminu. Pomaly som prechádzal chodbou do kuchyne. Už z chodby som videl, že niekto cudzí stojí vo dverách. Mám z nich zlý pocit. Mali na sebe obleky čiernej farby. Prosím, že tu nie sú preto, aby nám zobrali strechu nad hlavou.

Jeden z nich sa otočil a uvidel ma. Po chvíli sa otočil a odišiel za roh. Som mŕtvy? Ja sa bojím a to sa tak ľahko nezľaknem. Jedinou vecou, čoho sa najviac bojím sú mafiáni.

,,Yoongi........poď do obývačky", počul som mamin uplakaný hlas. Pomaly som si to namieril na dané miesto. Skoro som dostal infarkt. V obývačke sedel sám Jeon Jungkook, najväčší mafiánsky boss na svete. Každý sa ho bojí a ja nie som výnimka.

,,Ah.....koho to tu máme", uškrnul sa Jungkook. Pozrel som sa do zeme, bojím sa ho. ,,Ako sa voláš?", postavil sa a podišiel ku mne. ,,M-Min Y-Yoongi", zachvel sa mi hlas.

,,Zlatko.....dúfam, že vieš, prečo som tu", chytil mi medzi palcom a ukazovákom bradu a nadvihol mi ju tak, aby mi vydeľ do očí. ,,N-nie", bol som šokovaný. Teraz neviem či z jeho blízkosti, alebo ako ma nazval.

,,Očividne ti to rodičia nepovedali. No nič, poviem ti to ja. Tvoji rodičia si odo mňa požičali peniaze. Lenže ich nevedia vrátiť. Bolo to požičanie, takže za to niečo chcem. Tým niečím si ty Yoongi", dal ruku na moje líčko a palcom ho hladkal.

Slzičky mi unikla z očí. Jungkook si to všimol a slzy mi zotrel. ,,Yoongi.....choď si pobaliť veci. Ja ťa tu počkám", na odpoveď som mu prikývol. Pustil ma a ja som sa vybral do izby.

S povzdychom som sa začal baliť. Som zvedavý, ako to všetko dopadne.