LIV.

441 31 7
                                    

Nastal deň, kedy má TaoMin narodeniny. Našťastie ešte spý, tak sme zatiaľ s Kookiem urobili ešte pár zmien. Pomáhal aj Kookov otec. Vraj si to včera vyrozprávali.

,,Yoonie, mohol by si ísť prosím otvoriť dvere chalanom. Už tu dorazili", na to som len prikývol a už si to mieril ku vchodovým dverám. Už som sa na nich tešil.

Hneď ako som otvoril, vyskočil na mňa Jimin a odmietal ma pustiť. Skoro som sa neudržal no nakoniec som to nejak prežil. Toto čudo mi niekedy príde ako dieťa.

Tae s Jiminom si asi pred rokom adoptovali dievčatko. Vraj sa nemohol pozerať na to, že máme tak skvelú rodinu a on jednu chcel tiež. Žiarlivá jedna. (Nepamätám sa, či som písala, že Jimin chodí s Taehyungom)

,,Bože dobre. Už zo mňa zlez", nad tým sme sa len zasmiali a Jimin s nafúknutými tváričkami zo mňa zoskočil.

Následne sme sa všetci pobrali do obývačky, kde už na nás čakali Kookie, jeho otec a čerstvo rozospatý TaoMin. Ten je ako Kook keď sa zobudí uprostred noci.

Chalani hneď ako uvideli Kookovho otca, skameneli. Hej, zabudli sme im povedať, že sme sa nejak tak už 'zkamarátili'. Hupsík.

,,V pohode. Vyjasnili sme si to a dneska nebudú žiadne hádky", prehlásil som na čo som sa slabo a nevinne usmial. Chalani si ho prezreli od hlavy po päty, no nakoniec prikývli.

Chytil som TaoMina za ruku a začal ho ťahať do jeho izby, ktorú sme samozrejme zmenili. No piáno ostalo. Síce nechápal ale nechal sa ťahať.

V izbe som mu vybral nejaké rifle a bielu košeľu. To som mu podal a čakal, kedy sa prezlečie. Nemusel som čakať dlho a trochu neochotne sa prezliekol.

,,Prečo sa musím obliecť do týchto vecí?", spýtal sa ma hneď ako sa obliekol a začal si opravovaťs boje vrabčie hniezdo. On musí vkuse niečo ohundrať. Trávy veľa času s Kookom.

,,Pretože som povedal. Dneska je špeciálny deň, takže choď rýchlo vykonať rannú hygienu a príď do dolného opekaniska", prehlásil som a už som sa chystal odýsť no zastavili ma jeho slová.

,,Veď tam nemôžem", posťažoval sa a posadil sa na posteľ. Ak sa tu teraz začneme dohadovať čo sme a čo nie, tak ma porazí.

,,To platilo do teraz. Takže ťa tam počkáme", s tým som sa už pobral na dané miesto. Tam už boli všetci a pripravovali sme sa na prekvapenie. Už sa nemôžem dočkať.

Po nejakom čase sa sem dotrepal a my sme naň ako to býva vo zvyku vybafli. Zo začiatku bol prekvapený no nakoniec sa k nám pobral. Následne sme mu všetci pogratulovali a tak sme sa mohli pustiť do jedla a zábavy.

Spoločne sme sa posadili na gauč a rovno začal Kookie grilovať. Ja som medzitým otvoril šampanské a deťom som nalial detské. Všetky poháre som rozdal. Následne sme si štrngali a vypili až do dňa.

,,Takže kedy sa chystáte na druhé dieťa?", spýtal sa ma Jin hneď ako sme sa postavili trochu ďalej od ostatných. Nad jeho otázkou som sa začal dusiť vínom, ktoré som práve popíjal.

Pohár mi vytrhol z ruky, položil na stôl a trochu pobúchal po chrbte. Hneď ako som sa ukľudnil, spražil som ho pohľadom. Chce ma zabiť alebo čo.

,,Neviem. Ale teraz kedy budeš mať ty s Joonom? Nechcete si nejaké adoptovať, tak ako Jimin s Taem?", na to sa len usmial a prikývol.

,,Chcel by som no Joon je tvrdohlavý. Ešte nejaká chvíľka a pôjdeme na adopciu", zasmiali sme sa a pobrali sa ku chalanom. Kookie už stihol ugrilovať skoro polovicu.

,,O čom ste sa bavili?", spýtal sa ma hneď ako som k nemu prišiel. Posadil som sa mu na nohy a ukradol mu pár pochutí. Pohár, ktorý som si ešte zobral, som položil na menší stolík, na ktorom sú zvyšné kúsky mäsa.

,,Jin sa ma pýtal, kedy budeme mať ďalšie dieťa a tak som mu jeho poznámku opätoval", usmial som sa na čo mi úsmev opätoval. Následne ma začal kŕmiť a ja na oplátku jeho.

,,Umm.....appa?", nad tým oslovením som sa začal dusiť. Dnes už po druhýkrát. Akože najprv ma skoro zabije Jin a teraz už aj môj vlastný syn. Akože ďakujem veľmi pekne.

Kookie mi rýchlo pobúchal po chrbte. Ja som povedal, že mafia bude príčinou mojej smrti. Už nevládzem.

,,Áno?", usmial som sa a trošku ešte pokašľal. Nikdy ma ešte nenazval appa takže ma to dosť prekvapilo. Dneska asi každý chce moju smrť. Vážne ďakujem ľudia.

,,No ja len, či by sme mohli ísť do bazéna", nevinne sa na mňa usmial. Na to som mu úsmev opätoval a prikývol. Nikde nevidím dvôvod, prečo nie.

TaoMin sa na mňa nadšene usmial, objala ma a následne sa s Miou pobrali preč. Šokovane som vydýchol na čo ma Kookie s úsmevom pohladil po boku. Čo sa tu do čerta robí?

,,Čo ťa tak prekvapilo? Je to tvoj syn, je normálne, že ťa tak nazve", prehlásil Hobi zo znateľním pobavením v hlase. Ďalšia vec, o ktorej chalani nevedia.

,,Mňa ani Kooka tak od svojho narodenia nenazval. Je to pre mňa prekvapenie. Vždy nás oslovoval len menom", odpovedal som, na čo na mňa chalani vyvalili svoje oči.

,,No to je teraz jedno. Inak Jimin, mám na teba menšiu prozbičku", uškrnul sa Kook na čo mnou prešiel zvláštny pocit. Len nech nepovie toč čo si myslím. Jimin len prikývol a čakal na tie slová, ktoré ja už dávno viem.

,,Nepostrážil by si nám TaoMina?", a je to tu. On chce akože dneska jebať? To si zo mňa akože robí dobrý deň. Nevychované prasa.

,,Preč- Oh.....ale samozrejme", nežnášam ťa Jimin. Prečo musíš byť na jeho strane a nie na mojej. Ja som tu obeť. Ani si nevieš predstaviť, čo je to vstávať o pol noci na plač tvojho dieťaťa. A hlavne tú bolesť.

S chalanmi sme sa takto rozprávali až do večera. Vtedy si TaoMin zabalil svoje veci a spolu s Jiminom, Taem a Miou odyšli z domu. Za nimi išli Hobi, Jin, Joon a nakoniec Kookov otec.

Hneď ako sa za nimi zamkli dvere, obmotali sa mi okolo pásu Kookieho ruky. Jeho teplý dych som cítil na svojom krku na ktorý začal pokladať motýlie bozky.

Mňa asi dnes porazí.

Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎जहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें