Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

60. Prebdené noci

Celá táto vojna jej už liezla na nervy.

Boli tri hodiny ráno a ona nedokázala zažmútiť oči. Najprv sa prechádzala po izbe, pretože rozmýšľala, ako toto všetko dopadne a taktiež rozmýšľala, kde sa môžu skrývať daľšie kúsky Voldemortovej duše, ale boli nim aspoň na stope, takže sa neobávala, že ich nezničia. Dobre, možno nejaké obavy tam boli, ale snažila sa myslieť pozitívne.

Neskôr sedela na posteli a pozerala sa do blba. Nevedela prečo, ale nedokázala sa už hýbať, len tam nemo sedela a rozmýšlala.

Trápili ju Ronove slová. Spomínaný chlapec sa momentálne túlal po všelijakých krčmách, kde prespával, no nie preto, že by ho hnev ešte neprešiel, ale problém bol ten, že nedokázal nájsť cestu späť.

A cestu späť nevedela nájsť ani Madison v jej hlave. Chcela si to tak utriediť, že všetko dopadne dobre, len problem bol v tom, že akákoľvek varianta nedopadla dobre. Nie preto, že by nechcela, ale okolité pocity z vojny ju psychicky oslabovali, i keď bola fyzicky silnejšia, ako kedykoľvek predtým.

Nespávala už len z toho princípu, že v snoch sa jej častejšie zobrazovali všetci ľudia ktorých zabila, čo tento raz oni zabili ju alebo jej nevinných priateľov.

Voldemort si robil stále nových prívržencov, pretože ich kosila ako muchy a stávalo sa, že z plného počtu, dvadsiatich smrťožrútov, sa vrátili štyria, traja. Dokonca aj samotná Bellatrix prestala chodiť na tieto výpravy, pretože sa raz stalo, že jej Madison mierila na hruď, no stihla šikovne utiecť, ale i tak ju to donútilo mať strach.

A presne preto prebdela celé noci... Začala s jednou myšlienkou a než ju stihla dokončiť, napadla jej ďalšia a takto pokračovala nezmyselná reťaz...

A taktiež zmysel nenašla v tých Ronových slovách, no i tak sa nad nimi pozastavila a trápila.

Nemáš rodičov...

Vedela, že to povedal preto, pretože celý deň mal na sebe ten medailón, no čo keď mal pravdu?

Snape je jediný, koho máš a on je vrah, no to si vlastne aj ty.

Vrahyňa.

Vrahyňa...

Vrahyňa!

Nechápem, ako so sebou dokážeš žiť.

Vrahyňa!

Kričalo jej v hlave, čo jej nepomohli ani ruky cez uši...

Nedokázala už viac sedieť v posteli, tak vystrelila z izby a mierila si to do kuchyne.

Keď tam prišla, škratkovia, ktorí už nespali, pretože bolo päť ráno, sa na ňu vyjavene pozerali.

,,Pani, vy nesmieť ísť sem," povedal jej neznámy škriatok, čo ona len mykla plecami.

,,Som vaša Pani, ak sa nemýlim," povedala a v ten moment sa škriatok zľakol, takže prikrčil hlavu a začal žmoliť handru, ktorú mal v rukách.

,,Pre-prepáčte, Pani, Quinty-ehm... On.." nevedel sa vykoktať a Madison sa len pousmiala.

,,Je to v poriadku, len prosím... spravte mi silnú kávu a potrebujem nejakú čokoládu," povedala a Quinty ihneď zmizol v kuchynke, aby svojej Pani doniesol to, o čo požiadala.

Ani nie do pár minút sa pri nej zjavil aj s pariacou sa tekutinou a s asi piatimi čokoládami.

,,Quinty nevedel, akú si Pani želá, tak doniesol viac príchutí... Quinty sa ešte raz ospravedlňuje," povedal a podal Madison jej objednávku.