Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

52. Pero Fénixa

,,Harry Jamesovi Potterovi zanechávam zlatú strelu z jeho prvého zápasu v metlobale, nech má na mysli, aká je šikovnosť dôležitá," povedal. Hovoril niečo ďalej, dokonca sa o niečom ešte zhovárali, no ona nevnímala, pokým nevyslovil jej meno.

,,Madison Grace Bennettovej zanechávam pero z fénixa so želaním svojho vlastného," povedal a ona sa uškerila, pretože presne vedela, na čo Dumbledore narážal.

,,Madison Grace Bennettovej zanechávam taktiež medailón jej matky, ktorý ležal v učiteľskom kabinete už hodnú chvíľu... Zanechávam jej ho s myšlienkou, nech vie, kde je jej miesto," dočítal Minister Mágie a Madison opäť vedela, ako to ten starec myslí, alebo teda skôr myslel.

Podal jej vec v krabičke, ktorú váhavo prijala a v momente, čo sa na neho pozrela, na tvári sa jej rozlial úprimný úškrn.

,,A teraz vás poprosím, slečná Bennettová, aby ste so mnou doprovoľne odišli na Ministerstvo mágie..." povedal muž a ona sa na neho skúmavo zahľadela.

,,Prečo by som mala?" Spýtala sa a on si len povzdychol.

,,Nuž, máte pár prehreškov a taktiež nám je známe, čo nosíte na predlaktí," povedal Minister a ona sa len zasmiala.

,,Je mi to ľúto, no budem vás musieť opustiť," povedal a v tom momente sa miestnosťou ozval zvuk premiestnenia a po dievčati nezostala takmer nijaká stopa...

Premiestnila sa do domčeku, ktorý obývala starenka, nad ktorou sa pousmiala a sadla si na posteľ.

Zrazu spomínaná starenka vošla do izby a pousmiala sa na dievčinu.

,,Nie si hladná?" Spýtala sa zdvorilo starenka, čo Madison len pokrútila hlavou.

,,Nie, ďakujem," povedala a venovala pohľad žene, no to už odvrátila zrak.

A v tom momente zaklopala na okno sova s listom v zobáku.

Madison pootvorila dvere a v ten moment sova vletela dovnútra a list jej položila na stôl a tak rýchlo ako vletela, tak rýchlo aj odišla.

Dievča chytilo do rúk list a otvorila ho, čo sa jej naskytol pohľad na úhladný pravopis, ktorý bol vcelku známy.

Prosím, potrebujem sa stretnúť. U nás doma o štvrtej.

Prečítala Severusove slová a povzdychla si, pretože vedela, že treba tomu starému majstovi elixírov vyhovieť...

Povzdychla si hlasnejšie, čo žena sa na ňu skúmavo pozrela.

,,Čo sa deje?" Spýtala sa starenka, čo Madison sa len pozrela na ňu.

,,Píše mi otec, chce sa porozprávať," povedala starenke, čo sa ona len pousmiala.

,,Však to je dobré, že sa zaujímajú... Určite sa s mamou o teba boja," povedala starostlivo žena a Madison len pokrútila hlavou.

,,Moji obidvaja rodičia sú mŕtvi už od čias, čo som bola v perinke... To je môj adoptívny otec, ktorý ma vychovával," povedala a žena sa len prekvapivo zatvárila.

,,Nechcela som..." povedala a Madison len zakrútila hlavou.

,,Nemohli ste vedieť, je to v poriadku..." povedala a usmiala sa na ženu, ktorá sa necítila zrovna najlepšie za to, čo tejto dievčine povedala...

,,Asi sa teda pôjdem pripraviť," povedala a v tom momente sa starenka nakoniec postavila a odišla preč.

Madison si povzdychla a začala sa obliekať, pretože bolo za desať štyri, tak sa neochotne zodvihla, obliekla sa, pričom sa premiestnila do svojej izby, kde kedysi ešte bývala, no teraz tam bola po celkom dlhom čase.

Porozhliadla sa a začala kráčať dole, za Severus Snapom, ktorý dievča už očakával.

,,Čau," povzdychla si a sadla si na sedačku, oproti majstrovi elixírov, ktorý hlavou mykol na pohár a Whiskey pred ním.

,,Nalej si, keď chceš," povedal a dievča schytilo fľašu a zlatistú tekutinu si nalialo do pohára, ktorý si ihneď prevrátila, keď sa jej pery dotkli skla.

,,Riskuješ až príliš svoj život, nemyslíš?" Povedal jej smerom Severus a ona mykla plecami.

,,Nemyslím si," skonštatovala a Severus sa len ironicky zasmial.

,,Pre svätého Merlina, zabila si vyše dvadsať ľudí," povedal Severus a ona s veľkým úškrnom mykla plecami.

,,Konkrétne dvadsaťpäť, ale nemám v pláne prestať... Lebo ak prestanem, neprežijem to... Vojna je v plnom prúde a ak nevyčerpám tú mágiu, ktorou som nabitá..." nachvíľu sa odmlčala.

,,Zabije ma to... Mám pocit, že ma to každú chvílu roztrhá, no i tak som ešte neskončila so zabíjaním... Viem, že po mne idú, ale to ma nezastaví," povedala a začala byť nahnevaná...

,,Černokňažníčka... To je meno, pod ktorým ma poznajú v tých dedinách, kde som zasiahla... A moja povinnosť je, aby som tú všetku mágiu využila," povedala nahnevane a v tom momente Severus zakrútil hlavou.

,,Nezvládneš to," pokrútil hlavou. Nahnevala sa ešte viac.

,,Škoda, že to už tvoja starosť nie je! Už som dospelá, mám sedemnásť, moja stopa je preč a taktiež je koniec aj neporušiteľnej prísahy! Už sa nemusíš o mňa nasilu zaujímať!" Vykríkla na neho v zápale hnevu.

,,Nikdy som sa o teba nestaral nasilu. Dobre, možno na začiatku, no potom to nebolo už o tej neporušiteľnej prísahe!" Protirečil jej, no ona len s ironickým úsmevom pokrútila hlavou.

,,To už je jedno. Nič ma totižto už s tebou nespája."

Ozvalo sa hlasné PUK a majster elixírov zostal sám.