Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

48. Starenka

Dvaja smrťožrúti boli mŕtvi.

A v tom momente sa Bellatrix aj spolu s Greybackom ako čierny hlúčik podeli atmosférou preč...

Po celý čas si neuvedomovala, že okolo nich bol krik úbohých muklov a teraz, keď zmizli, zacítila ticho vo vzduchu, čo všetci dedinčania naôkol nej v tichosti sledovali ženu...

Zrazu sa jedna z dedinčaniek odhodlala a prišla k dievčine a klakla si pred ňu na kolená a zobrala jej zdravú a mladú ruku do svojich starých a zničených a pritisla na ňu svoje vysušené pery.

,,Komu máme ďakovať?" Spýtala sa žena a Madison sa len pousmiala, no to žena nemohla vidieť, pretože jej tvár bola zahalená...

,,Nemusíte ďakovať..." povedala Madison tvrdým hlasom, ktorý donútil ženu, aby sa prikrčila.

,,Prosím..." zakňučala žena a pozrela sa na Madison.

,,Koho si máme pamätať, že nás zachránil?" Spýtala sa a Madison len porozmýšľala...

,,Pamätajte si ma ako Černokňažníčku," šepla a v ten moment žena povstala a vztýčila ruku, ktorú Madison stále držala.

,,Nech žije naša záchrana, Černokňažníčka!" Povedala stará žena a celá dedina zajásala, čo sa Madison nestačila diviť.

,,Poďte..." potiahla Madison do vnútra jedného domu, v ktorom pravdepodobne bývala a posadila Madison na stoličku a zrazu doniesla pred ňu nejakú truhlicu, ktorú otvorila a ukázala Madison...

,,Nie je to veľa, ale zoberte si to... Ako našu vďaku..." povedala žena a Madison len truhlicu so šperkami a peniazmi odstrčila od seba...

,,Nie, nechcem nič také... Nechajte si to, ja už musím ísť," povedala Madison a začala sa stavať, čo žena ju chytila za ruku a prenikavo sa jej zahľadela do očí, i keď ich úplne nevidela.

,,Prišli ste ako dar z neba... Ďakujeme, Černokňažníčka... Nech ťa Boh opatruje, dieťa moje," povedala starenka, pobozkala Madison ruku, ktorá len kývla na ženu hlavou a v momente, ako sa jej žena pustila, Madison sa odmiestnila domov...

•

Meditovala, pretože dnes to bol hrozný deň...

Vedela, že nesmie zostať tam, kde je, pretože Severus určite príde domov a ona teraz toho chlapa nemohla, ale ani nechcela, vidieť...

Rozmýšľala, kam by mohla ísť, keďže nijakú inú rodinu nemala, ale teraz ešte k Malfoyovcom nemohla ísť, pretože potrebovala obraňovať dediny, ktoré budu smrťožrútmi napadnuté...

A potom dostala nápad...

Zbalila si všetky veci, elixíry i iné a odmiestnila sa do dedinky, kde bola pred ani nie hodinou...

Už vyzerala úplne normálne, takže dedinčania ju nespoznávali, no ona vedela, kam sa chystá...

Prišla k domu, kde bývala starenka a najprv aj zaváhala, no predsa zaklopala na jej dvere...

O moment jej žena otvorila a skúmavo sa na dievča pozrela.

,,Pomôžem vám s niečim?" Spýtala sa a Madison sa naôkol obzrela a potom sa pozrela na ženu.

,,Smiem ísť dovnútra?" Spýtala sa a žena si ju prehliadla, no napokon súhlasila a otvorila dvere.

,,Čo vás sem privádza?" Spýtala sa žena, keď si sadli za stôl a Madison si len povzdychla.

,,Pred ani nie dvoma hodinami tu bola žena... Zjavila sa z ničoho nič, zachránila vašu dedinu a nakoniec sa predstavila ako Černokňažníčka," povedala a starenka jej len potvrdila to, čo povedala.

,,Áno, máte pravdu... Tak čo chcete?" Spýtala sa žena a Madison si len povzdychla.

,,Ja som ona... Ja som tá Černokňažníčka," povedala jej Madison a žena sa len prekvapene zatvarila...

,,Neverím vám, dokážte to nejako," povedala žena a dievča sa len zamyslelo, ako tejto žene dokáže, že pred takmer dvoma hodinami bojovala v strede tejto dediny so smrťožrútmi, i keď bola jednou z nich...

Premýšlavo sa pozrela naôkol a potom uvidela tú truhlicu.

,,V tej truhlici máte peniaze i zlaté šperky... Ponúkali ste mi ich, no odmietla som," povedala Madison a v tom momente jej žena uverila...

,,Takže ste to vy," skonštatovala starenka, čo Madison len prikývla.

,,Čo vás sem privádza?" Spýtala sa a dievča len myklo plecami.

,,Mám pre vás ponuku... Niečo za niečo," povedala Madison, na čo sa starenka len pred ňu posadila a s neskrývaným záujmom sa na ňu pozrela.

,,Akú ponuku? Čo žiadate a čo ponúkate?" Spýtala sa žena a Madison si len preložila nohu cez nohu a spojila ich pohľady so starenkou.

,,Žiadam vás o prichýlenie... Potrebujem teraz na jeden čas miesto, kde prespím, trochu jedla... Nepatrím medzi náročné osoby, dokážem sa o seba postarať, v kľude mi postačí len to, že sa budem mať kam vracať a kde sa vyspať," povedala Madison a žena s jemným úsmevom prikývla.

,,A čo ponúkate?" Povedala starenka a Madison si len povzdychla.

,,Nuž, ponúkam vám, že ochránim vašu dedinu... To je celá dohoda... Vy ma necháte u vás s tým, že sa budem mať kam vracať a ja sa za to postarám o vašu dedinu a dedinčanov, aby sa vám ani im nič nestalo a časom, keď už v nebudem potrebovať vašu výpomoc, i tak sem budem chodiť a nenechám vašu dedinu napadnúť," povedala a žena si ju s úsmevom premerala.

,,Ste tu vítaná... dokážem vám poskytnúť vlastnú izbu... Jedlo budete mať vždy na stole teplne, pripravené pre vás... Za to, čo ste spravili dnes, vám budeme vďační naveky," povedala starenka a postavila sa, čo Madison za ňou išla.

Starenka pootvorila dvere jednej miestnosti a Madison sa naskytol pohľad na útulne zariadenú spálnú s posteľou, skriňou a stolom...

,,Nie je to nič moc, ale snáď to postačí," pousmiala sa stará žena a Madison jej úsmev opätovala.

,,Ďakujem vám veľmi pekne," pokývala hlavou Madison, čo starenka len pokrútila hlavou.

,,To my sme tí, čo by mali ďakovať..."