Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

35. Žiadné slová navyše

,,Nevieme... Nechodí na vyučovanie, takmer neje, máva nočné mory... Nevieme, ako nám môžeš pomôcť, ale mysleli sme si, že keď v noci vykrikuje zúfalo tvoje meno, potrebuje ťa," dopovedala Hermiona a chlapec len vytreštil oči.

,,Je u seba?" Spýtal sa rozrušene a keď Hermiona prikývla, chlapec začal kráčať smerom k Chrabromilskej klubovni, no všetci traja sa na neho skúmavo pozerali.

,,Však poďme, nie?" Povedal a oni sa začali za ním poberať, keď opäť začal kráčať...

Musel ju vidieť... Nedokázal strpieť to, že ju nevidel, že ju necítil, že ju nedržal...

Ani si neuvedomil, ako rýchlo prišiel pri obraz, za ktorým sa strývala Chrabromilská klubovňa.

Nervózne sa ošíval na chodbe, pokým prišli Hermiona Harry a Blaise.

Harry vyslovil heslo, obraz sa otvoril a v momente, keď Draco Malfoy vstúpil do klubovne, Chrabromilčania sa na neho otočili.

,,Malfoy, Zabiny vypadnite z tadeto!" Povedal Seamus a Harry s Hermionou ja nich zazreli.

,,Sú tu s nami!" Povedali dvojhlasne Harry s Hermionou, až celá Chrabromilska klubovňa zavládla tichom, ak nebudeme rátať zvuk ich topánok.

Vošli hore schodami a Draco zastal pred jej komnatou.

Pozrel sa na Chrabromilčanov a Slizolinčana, ktorí len súhlasne prikývli, tak chlapec chytil kľúčku a otvoril dvere...

V momente, ako otvoril dvere, ho ovial nevyvetraný vzduch a prítmie.

Pozrel sa smerom na posteľ, na ktorej ležalo dievča, schúlené do kĺbka a v takejto polohe plakala...

Zmietala sa pri každom jednom vzlyku, ktorý bol tichý, ale to toho ohlušujúceho ticha to bol ako výkrik...

V tom momente sa mu zlomilo srdce, keď ju videl v takomto stave. Nahrnuli sa k nemu pocity výčitiek z neznámeho dôvodu, ktorý mu dával nutkanie pribehnúť k nej a vystískať ju, až pokým by sa nerozpučila.

Všetci sa nahrnuli do dverí, ale Draco stál trocha vpredšie.

,,Madison," šepol a dievča ihneď zmeravelo, pretože spoznala jeho hlas...

V tom momente sa dievča posadilo a vyjavene sa pozeralo na chlapca, ktorý keď sa začal priblizovať, ihneď ho zastavila rukou.

,,Nie, Draco, nepribližuj sa," povedala usmrkane, s ďalšími slzami na tvári a chlapec len pokrútil hlavou a sadol si na jej posteľ, čo sa dievča len posadilo ďalej od neho so strachom v očiach.

,,Nie," šepla a zatvorila oči.

A v tom momente ju chlapec pohladil po tvári. Bolo mu jedno, že sa na nich pozerajú. Hladil jej líce, jeho dotyk ju upokojoval, až sa k nej priblížil úplne, jemne sa ich pery dotkli, až potom ju zovrel tak silno v náručí, že sama vyhľadala jeho pery a spojila ich v ohromujúci bozk.

Prebehla ňou elektrina a ihneď si chlapca k sebe pritiahla bližšie, čo takmer zamrnčala z toho pocitu, ktorý sa jej rozšíril po úplne celom tele, opantal jej zmysly, až nakoniec jej zovrelo žalúdok.

Pousmial sa do bozku... Konečne ju má pri sebe.

,,Toto je láska, vážení," povedal s úsmevom Blaise, čo sa Harry a Hermiona len prekvapene pozerali na bozkávajúcu sa dvojicu.

Nie, neboli to normálne bozky...

Boli nežné, plné nehy a citov, pretože momentami mali pocit, že sa ani nebozkávajú, len jemne sa dotýkajú perami.

Oddelili sa a v ten moment sa dievča rozplakalo ešte väčšmi a hodilo sa Slizolinčanovi vo vzlyku okolo krku, až si ju chlapec na seba posadil a obopol jej pás rukou, pričom tou druhou jej prechádzal po chrbáte a tíšil ju.

,,J-Ja," snažilo sa dievča zo seba dostať, no neúspešne, pretože sa opäť rozplakala.

,,Pššt, zlato, som tu, som tu..."

Šepkal Draco Malfoy...

A tak i Hermiona s Harrym zistili, že títo dvaja sú zamilovaní, ale viac prekvapivé zistenie pre nich bolo to, že ten chladný Slizolinčan v skutočnosti chladný nie je...

Draco sa otázne na nich pozrel.

,,Eh, necháte nás osamote prosím?" Povedal Slizolinčan a ostatní študenti len prikývli a odišli.

,,Draco, ja..." začala Madison, no on ju prerušil.

,,Počúvaj ma teraz. Nevedel som spávať, lebo som myslel len na teba... Keď si sa vtedy v žalároch rozplakala, myslel som si, že zošaliem, keď som ťa nestihol zadržať v tvojej ceste preč. Pre svätého Salazara, Bennettová, narobila si zo mňa citlivú stračku, ktorá sa nedokáže sústrediť na nič iné, ako na tvoje pery, tvoje oči, na teba celú... Vtedy keď si utiekla z toho nemocničného krídla... Je rad na mne, aby som niečo povedal," povedal chlapec a ona si ani neuvedomila, že sa držia za ruky, jej oči slzia, ale i cez to má na tvári úsmev...

Úprimný úsmev...

,,Milujem Madison Bennettovú... Milujem jej ostré nadávky, jej zabijácke pohľady, no ešte viac jej bozky a celú jej existenciu, pretože ona je jediná, ktorá mi obrátila život naruby, ale tou dobrou stranou... Ukázala mi svetlo v temnote a bolí ma, keď plače, no hreje ma, keď sa smeje... Ja netuším, čo už také viac povedať, pretože mám tak popletenú hlavu z tejto dievky, že jediné čo chcem, sú jej pery ja tých mojich."

Pozerali sa priamo tomu druhému do očí.

Takmer nedýchala, pod vplyvom tých slov, ktoré jej chlapec povedal.

,,Ja, Draco... Neviem, čo mám povedať," šepla Chrabromilčanka a Slizolinčan sa len zasmial.

,,Tak nehovor nič, len ma už konečne pobozkaj," povedal a v ten moment ho tak drsne pritiahla za zátylok, že chlapec by na nej ležal, keby sa nezachytil na rukách, ktoré mal položené popri jej ramien.

,,Chcem aby si bola moja, nikoho iného," šepol a ona opäť spojila ich pery.

,,Chceš mi tým povedať, že chceš so mnou chodiť?" Spýtala sa so širokým úsmevom, ktorý jej chlapec opätoval.

,,Ak to bude znamenať, že budeš len moja, tak áno, chcem s tebou chodiť," šepol, keď sa ich oči spojili.

,,Dobre," šepla a chlapec sa ešte viac usmial.

,,Dobre?" Spýtal sa jej naspäť a ona len vášnivo prikývla a pred tým, ako spojila ich pery, ktoré boli od seba asi dva centimetre, šepla.

,,Som tvoja."