33. Niečo viac ako krv

Start from the beginning
                                    

Keď sa tam objavili, Severus zmeravel a udivenými očami sa pozeral raz na jedno a raz na druhé dievča.

,,Čo si jej urobila, pre svätého Salazara?" Spýtal sa vydesene majster elixírov a ona len usmrkane potiahla nosom, pričom mykla plecami, pretože bola taká mimo, že si ani neuvedomila, že sa trasie pri podľade na dievča.

,,Ja-Ja neviem, proste sa to stalo."

Ten pohľad ju desil.

Monštrum, monštrum, monštrum!

Kričal jej hlas v hlave a ona mala problém, aby si nezapchala uši, pretože čím ďalej viac si pripadala, že šalie...

A potom, keď už sa trochu ukludnila, začalala plakať ešte viac, keď sa pozrela na Pansy Parkinsonovú a vec, ktorú jej spôsobila práve Madison Grace Bennettová.

Dievča sa vznášalo asi desať centimentrov nad zemou, jej oči boli vyvrátené a vlasy jej voľne levitovali okolo hlavy.

Vyzerala, ako keby jej duša alebo vnímanie, možno život, nachvíľku odpustil jej telo a tým sa dostala do tranzu, z ktorého sa samovoľne prebrať nemohla.

Kľud, kľud, vedela si to spraviť, budeš to vedieť aj zrušiť...

Stačila jedna myšlienka, jeden pohyb rukou a dievča sa prebralo z tranzu, trochu sa zmetene poobzerala, no potom si len zobrala svoje učebnice.

,,Pán profesor," kývla hlavou na Severusa Snapa, ktorý ani neodpovedal, pretože bol v takom šoku, čo sa práve stalo, že precitol až pár sekúnd po tom, ako Pansy Parkinsonová zabúchla dvere od učebne, v ktorej sa už momentálne nachádzali len dvaja ľudia a to Severus a Madison.

,,Ako...?" Spýtal sa smerom na dievča, ktoré bolo vyvedené z miery a Madison Bennettová len mykla vystrašene plecami.

,,Proste som pomyslela na to, ako som sa jej dostala do mysle a povedala si, že ju nechcem mať pod kontrolou, takže nech sa preberie z tranzu a naozaj sa tak stalo. Pritom som trochu švihla rukou a naozaj sa to stalo... Čo sa deje, Severus, čo sa deje?"

Vystrašené dievča nechalo slzy kráčať po jej lícach, vzlykami sa rozlúčila so Severusom, na čo on sa udivene pozeral na miesto, kde ešte pred chvíľou levitovala študentka jeho fakulty, Pansy Parkinsonová.

Madison uplakane vrazila do Chrabromilskej klubovne, na čo na nej spočinuli všetky zraky, až nakoniec prerazila Chrabromilskou učebňou až ku schodom a v momente, keď zmizla z dohľadu, keď začala stúpať schodami, Hermiona Grangerová sa plnou rýchlosťou rozbehla za ňou.

Stlačila kľúčku dverí, no zitila, že dvere sú zamknuté.

,,Mad, prosím otvor, to som ja, Miona!" Povedala Hermiona na zavreté dvere a Madison na druhej strane si sadla na posteľ, pritiahla si kolená k telu a rukami si prikryla oči, z ktorých sa jej stále kotúľali veľké slzy, čo nechceli prestať stekať po jej rozhorúčených lícach.

,,Nie!" Zasmrkala Madison na Hermionu za dverami, ktorá sa len zúfalo o ne oprela ramenom.

,,Mad, prosím, nebudem sa pýtať, len ma pusti dovnútra," povedala jej najlepšia priateľka.

Madison na chvíľu porozmýšľala, až nakoniec cvakol zámok.

Hermiona sa pre seba jemne pousmiala a vstúpila do komnaty.

Dievča sa na ňu pozeralo uslzenými očami a keď uvidela Hermionu, odvrátila zrak.

V tom momente si dievča sadlo vedľa jej najlepšiej priateľky, až sa na ňu starostlivo pozrela, no potom spravila jednu z vecí, ktoré by jej mali pomôcť, no problém bol ten, že nepomohlo, pretože slzy sa jej stále spúšťali dole tvárou.

Plakala svojej priateľke na pleci...

Celý večer bola uplakaná a ani keď si ľahla do postele, nemala oči suché...

Po vyše hodine bdenia zaspala, no sklamem vás, ak ste si mysleli, že pokojným spánkom.

Metala sa a plakala po celý čas, čo sa jej snívala nočná mora.

Stála v neznámej miestnosti a dvomi osobami... Jedna bola tá, ktorá ju strašila v jej spánku už dlhú dobu a druhá...?

Bol to Draco Malfoy.

,,Sprav mu to, čo si spravila tej nevinnej dievčine... Sprav mu to!" Zakričal hlas a ona pokrútila hlavou.

,,Nie, nespravím to!" Povedala, na čo sa temná postava len zasmiala.

,,No tak to spravím ja!" Zasmial sa opäť a to isté spravil Dracovi, čo Madison Slizolinčanke.

,,Nie!" Zakričala vzlykom a postava sa opäť zasmiala, pretože Chrabromilčanka sa nedokázala pohnúť z miesta.

,,Zabudni na ňu, ako keby nikdy neexistovala," povedala tmavá postava smerom na Draca a zrazu sa prebral chlapec z tranzu a tmavá postava zmizla.

,,Draco!" Povedala Chrabromilčanka a keď sa už smela pohnúť, rozbehla sa za chlapcom a hodila sa mu okolo krku.

No on ju odstrčil.

,,Eh, my sa poznáme?" Spýtal sa zmätene chlapec, na čo dievča len krok ustúpilo dozadu.

,,Prepáč, no ja ťa vôbec nepoznám!" Povedal nahnevaným hlasom Draco Malfoy a otočil sa na odchod, čo dievča len prekvapene pozeralo na jeho chrbát.

,,Draco," oslovila chlapca, no on sa neozýval, len kráčal ďalej.

,,Draco!" Znova, ale tento raz slinejšie a so ešte väčšími slzami ako predtým.

,,DRACO!" Zakričala v plnej sile svojho hlasu, keď sa pretrhla z nočnej mory...

Hermiona Grangerová ihneď vstala a nemal ani kto iný, keďže ostatok komnaty odcestoval už dávnejšie z Rokfortu, nikto nevedel prečo, ale väčšinu to ani nejako nezaujímalo.

,,Čo sa deje?" Rozrušene k nej pribehla Hermiona Grangerová, na čo dievča len zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť svoj tep a zároveň dych.

,,Nočná mora?" Spýtala sa Miona, na čo len lutostivo pritiahla dievčinu k sebe, keď jej s novými slzami na očiach prikývla.

A nielen Hermiona Grangerová vedela, že s týmto dievčaťom sa deje niečo sakra zlé, keď plače, pretože ona často neplakala... A to bol ten problém.

Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]Where stories live. Discover now