Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

16. Spontánnosť nepozná hranice

Kráčala z klubovne tak rýchlo, ako keby jej horela sukňa.

Preboha, čo som to spravila? PRIATELIA ti nič nehovoria Bennettová?

Nadávala si v hlave a ani si neuvedomila, že je už pred Severusovým kabinetom. Vyklopkala heslo a vstúpila dovnútra.

Severus bol za stolom, pozeral do nejakých papierov, ktoré ju úprimne nezaujímali...

,,Čau," pozdravila ho a sadla si do sedačky.

,,Tak o čom si chcela hovoriť?" Premerial si ju očami, prstami si prešla po perách, aby zabudla, čo sa pred chvílou odohralo a pozrela sa na majstra elixírov.

,,Povedz mi, že vieš niečo o tej veštbe, lebo stále som to nerozluštila..."

Vzdychla si a Severus len stŕpol.

Je čas jej to povedať. Takmer má šestnásť a mala by sa to už konečne dozvedieť, pretože... Musí.

,,Madison, musím ti niečo povedať."

Opatrne sa otočil na dievča, ktoré ho skúmalo pohľadom.

,,Dobre, budem ťa počúvať," spojila ich pohľady a majster elixírov prehĺtol všetky obavy.

,,Pamätáš si, keď Remus ti povedal, že sa diví, že nie si v Slizoline, kvôli tvojej matke a tak ďalej?" Chrabromilčanka len prikývla.

Iste že si to pamätala. Kto by na niečo také aj zabudol?

,,Je tu jedna vec o tvojej mame, ktorú by si mala vedieť," povedal a ona len prikývla.

Začala mať strach, čo sa dozvie...

,,Tvoja mama bola bosoráčka. Jednu dobu donášala Voldemortovým sluhom a časom bola prijatá medzi smrťožrútov. Potom sa zamilovala do tvojho otca, tak s tým skoncovala. Dlho sa ukrývali, takmer tri roky, no potom ich našiel. Tušili to, preto hlavne ona trvala na tej neporušiteľnej prísahe, pretože nechcela ťa ohroziť. Je mi to ľúto, že som ti to nepovedal."

Nastalo ticho. Počkať čo?

,,Chceš mi tým vysvetliť, že moja mama bola smrťožrútka?"

,,Áno," prikývol Severus.

Černokňažník mocný pätnásteho roku,
naplní poslanie svôjho rodu.

Zapadlo jej to ako časti skladačky.

,,Dobre a čo ostatné časti proroctva?"

Spýtala sa a Severus vzdychol.

,,Klamala si niekedy Voldemortovi?" Spýtal sa. Nechápala význam jeho otázky, ale prikývla.

,,A bojovala si za Fénixov, aj keď si smrťožrútka?" Opäť prikývla.

,,Tak vidíš," povedal, no jej to stále nedávalo zmysel...

Klamstvá...

Klamstvá...

Och...

Po boku svetlej strany bojuje,
tmavej myseľ zatemnuje.

Všetko zapadalo...

,,A čo ďalej?"

,,Ollivanderové slová... Tieto prútiky sú špecifické pre mocných černokňažníkov, ktorí sú stvorení na boj čiernou mágiou. Pamätáš, nie? A čierna mágia znamená boj. A boj nebezpečenstvo..."

Temnota v prútiku neznamená temnotu vo svete,
no dajte pozor, čo vás stretne.

Och nie...