Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

1. Gubraitský ohneň

,,Mad, poď sem!"

Zavolal ju Severus a ona ihneď prišla.

,,Áno?" Zahľadela sa na neho jej zelenými prenikavými očami.

,,Tvoj darček k jedenástim narodeninám dostaneš až neskôr, dobre? Vyskytli sa nejaké komplikácie, tak ti ho dám neskôr, ale neboj sa do konca leta ho určite dostaneš."

Madison si nikdy nelipla na darčekoch, ale Severus jej vždy vymyslel najlepšie darčeky. Mala len jeho, takže sa jej snažil každý sviatok urobiť výnimočným.

Najlepšie bolo, keď jej dal k narodeninám kotlík a to bolo všetko. Potešila sa aj z kotlíka, no potom, keď jej ukázal ostatok darčekov len otrávene prekrútila očami, pretože Severus mal veľmí suchý humor, ktorý využíval neustále a často ho zaň kritizovala, bez toho aby jej vadilo, že mu nesiahala ani po ramená a rokov mala menej ako on prstov na rukách, čo ale teraz už neplatilo.

Aj tento rok mal Severus vymyslený plán, ako jej dá list z Rokfortu a zároveň aj darček k narodeninám.

•

Pomaly už ani nevychádzala z izby, pretože bola z toho taká smutná, že počas celého leta jej neprišiel list z Rokfortu.

Tak dúfala, že príde a ona sa stane čarodejnicou a až keď nadišiel posledný týždeň prázdnin, nevedela sa zmieriť s tým, že bude musieť stále chodiť na muklovskú školu...

,,Madison, poď sem!" zavolal si ju Severus a ona sa len neochotne postavila a prišla k nemu.

,,Choď sa obliecť, ideme na výlet!" Zaradoval sa Severus, na čo by mnohí jeho študenti len nemo pozerali s tým, že tento muž sa vie aj smiať.

Madison len prekrútila očami, pretože naozaj nemala náladu na nejaké výlety, keď stále očakávala svoj drahocenný list z Rokfortu.

Samozrejme, že nemohla protestovať, tak sa išla obliecť a ani nie za päť minút, bola prichystaná a tak prišla za Severusom.

,,Už som pripravená. Kam ideme?" spýtala sa a Severus sa rozhodol, že teda prezradí kam majú namierené.

,,Potrebujem kúpiť pár vecí, takže pôjdeme do šikmej uličky. Ešte si tam so mnou nebola, tak ťa tam teda zoberiem."

Madison sa potešila a rýchlo Severusa objala. Bola taká nadšená! Vždy jej len hovoril o šikmej uličke, ale stále bola zvedavá, ako to tam vyzerá.

,,A ako tam pôjdeme?"

,,Cez krb," povedal Severus a malému dievčatku sa zaleskli oči.

,,Pozri, ukážem ti to. Keď si dokázala namiešať dokonca aj všehodžús, toto zvládneš raz, dva, tri.
Zoberieš si hop šup prášok do ruky, pôjdeš do krbu a hlasno zakričíš ,,Šikmá ulička".

Chceš ísť prvá alebo mám ísť prvý ja?"

Dievča ohhodlane vystrčilo bradu.

,,Tak idem prvá ja."

Vykročila Madison a tak ako jej Severus povedal, tak aj urobila.

O chvíľu už stála v šikmej uličke a za pár sekúnd po nej sa tam objavil aj Severus.

,,No a čo potrebuješ kúpiť?" spýtala sa ho po tej chvíli, čo si obzerala čarodejnice a čarodejníkom naôkol.

,,Počkaj... Všetko to mám tu napísané," podal jej obálku a tá jej skoro vypadla z rúk....

Keď tam videla svoje meno a pečiatku Rokfortu, otvorila obálku takou rýchlosťou, že takmer roztrhla aj samotný list.

Keď si prečítala tie drahocenné slová, ktoré oznamovali, že je prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.