CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 9. -Anything

Song pre túto časť: 

Justin Bieber- Hold Tight

Ed Sheeran- Lego House

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pohľad Brooke... 

Večer sa v podstate skladal z ležania s Justinom,stonaním kvôli bolesti mojej hlavy a Justinovho neustáleho sťažovania sa na TV šou,ktorú som chcela pozerať. 

"Justin." zašepkala som.

"Mmm?" 

"Prečo- prečo si na mňa taký milý? Myslím, kde sú moje tresty." unavene som sa spýtala.

Justin si povzdychol, "kitten, hoci si myslíš že som zlý človek nie som. Nepotrestám ťa keď sa cítiš zle." uškrnul sa, "plus tou bolesťou hlavy si sa celkom dobre potrestala sama." 

Pretočila som očami. Možno sa Justin menil k lepšiemu. Pozrela som sa hore do jeho hnedých očí a on mi okamžite venoval jeho úsmev,ktorý som mu prekvapivo vrátila. 

"Dobré dievča. Prečo nie si takáto vkuse?" uvažoval a vzal moju tvár do jeho obrovských rúk.

Predtým ako som mu mohla vynadať,že sa ku mne správal ako pes,zazvonil mu mobil. Ukázal mi,že mám byť ticho,tak som stále sedela a snažila sa započuť konverzáciu. 

"Hey chlape,uhm máme problém."  -telefónom prešiel mužský hlas

Justin zvraštil obočie, "Čo to je Blake?" 

"No,polícia zistila kde býva Dave,takže ho vzali na stanicu a vypočúvali ho."  Blake-ov hlas znel extrémne ustarostene a Justin-ova tvár tiež nevyzerala šťastne. 

"Čo?!?" zreval Justin čo ma donútilo od neho cúvnuť. 

"Idioti! Ako ho mohli nájsť?" zavrčal. Toto bolo jeho jedna stránka, ktorá ma desila.

"Ja neviem chlape! Musíme ho od nich dostať predtým než ho zlomia, ihneď!" zreval Blake. Pred skončením hovoru sa ešte pozdravili. 

"Dobre,kitten vyzerá to tak,že ideme na dobrodružstvo." vzdychol Justin a postavil sa z pohovky. 

Schmatol mi ruku a ťahal ma cez dvere von k autu. 

"K-kam ideme?" spýtala som sa a pozrela na Justin-a. 

"Do väzenia. Musíme prepašovať Dave-a." vysvetlil a stíšil rádio.

"A prečo musím ísť aj ja..." 

"Pretože ti neverím natoľko aby som ťa nechal doma,takže ťa musím mať na očiach." povedal Justin a pritom opakovane bubnoval prstami o volant do rock-u,ktorý mu hral z rádia. 

Zvyšok cesty prebehla v tichu,v extrémne trápnom tichu. Napätie vo vzduchu vo mne vyvolávalo pocit ťažkého dýchania a som si celkom istá že Justin to cítil rovnako. 

Konečne sme zaparkovali pri väznici a ja som sa chcela iba oprieť a uvolniť, ale Justin mi to prekazil. 

"Chceš tu ostať alebo ísť so mnou?" spýtal sa a vytiahol kľúče z auta.

Chvíľu som uvažovala. Ak zostanem tu, kto vie či by niekto neprišiel a neublížil mi. Hoci som sa Justin-a bála, vedela som že by ma ochránil a držal v bezpečí.