CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 28

Song pre túto časť: 

The Script- Breakeven

Justin Bieber- One Love

---------------------------------

Pohľad Justina... 

"Justin aká náhoda, že ťa tu vidím!" Šťuchal ma niekto dlhým nechtom do ramena. Pomaly som sa otočil, čeliac osobe. 

"To si robíš srandu." zastonal som. Čo tu robí? 

"Myslela som si, že budeš šťastnejší keď ma zbadáš." zachichotala sa Virginia. Zaťal som zuby a prehodila si červené vlasy spadajúce po zadok cez plece.

Brooke sa pomaly otočila a keď zbadala Virginiu z boku okamžite  zbledla. 

"Prečo by som mal byť šťastný, že ťa vidím?" vypľul som. Virginia potriasla hlavou s úškrnom na jej prehnane narúžovaných ústach. 

"Chýbal si mi Bieber, viem, že ti nemôže hentá dať taký dobrý sex ako ja." zapriadla. Položila si ruku na moje rameno, nechtami ma škrabkajúc. Vytrhol som sa jej z rúk preč. Obmotajúc si ruku okolo Brooke.

"Aspoň nie je plastická štetka ako ty." zavrčal som. Pozrel som sa na Brooke, ktorá stále s bezcitným výrazom v tvári. 

"Oh no, nebuď ako baba." povedala sladko. Brooke sa zamračila, konečne vystúpiac z poza mňa.

"Pozri, neviem kto si ani čo si mala s Justinom. Avšak, povedal mi, že si bola bezvýznamná jendorázovka, takže ti navrhujem od nás odísť pokým sme na dovolenke." povedala. Jej hlas bol pokojný i keď chladný ako ľad. Prekypovalo to vážnosťou a pokojom. Ústa sa mi zvlnili do úsmevu a pozrel som na Virginiu. Stále s ústami otvorenými dokorán predtým ako zažmurkala a znovu získala jej postoj tela.

"Nie som tu pre zábavu, Brooke." vyprskla. Zaťal som päste, takto nebude hovoriť s Brooke. "Justin musí prísť späť do New Yorku." 

"Čo?" 

"Poslal ma Brandon, je tu menšia kríza a bolo by najlepšie ak by si sa vrátil domov." oznámila.

"A prečo poslali teba?" zastonal som. Usmiala sa na mňa, a žmurkla pravým okom. 

"Ponúkla som sa." 

Počul som ako Brooke slabo zamrmlala "samozrejme, že si sa ponúkla." 

"No, vidíme sa v hoteli. Na zajtra máme za rezervovaný náš let." Zdesil som sa keď povedala náš let. S tým odišla preč a jej čierne opätky búchali o chodník.

Brooke a ja sme stáli v tichosti, pokým som sa k nej neotočil.

"Bejby je mi to tak ľúto-" 

"Nie. To je v poriadku len som sklamaná." zamrmlala. Povzdychol som si, ťahajúc ju do mojej hrudi. Položil som ruku na jej hlavu, hladiac jej vlasy. Pobozkal som ju na vrch hlavy, vdychujúc jej vôňu. 

"Prepáč. Nechcem sa vrátiť." Kývla oproti mojej hrudi. "Ale aspoň máme dnešok." 

Zdvihla hlavu a prikývla. Rad sa začal opäť hýbať a o nejakých 10 minút neskôr sme boli konečne vpredu. 

Brooke a ja sme vyliezli do jedného vozíka a jednou rukou som jej pevne chytil ruku a druhú som obmotal okolo jej pása. Jej vzrušené oči sa stretli s mojimi, a hrýzla si do pier.

Jazda začala pomaly a ja som zavrel oči, opretý o Brooke.

"To bolo úžasné!" zapišťala. Ja som sa na druhej strane, cítil ako keby idem zvracať. Nemohol som kurva vedieť, že Tower of Terror  je kladivová veža. Totálne som si cítil žalúdok pri nohách.