Chapter 23: Jeho miesto

301 20 1
                                    

"Čo robí tvoja mama?" Spýtala som sa a po prvý krát som bola schopná pozrieť sa, ako to vyzerá v Zaynovom dome - keďže naposledy som tu bola s poriadnou opicou.

Je to nádherný, klasický a moderný dom v tom istom čase. Všetko je zladené v čiernej a bielej farbe a majú podlahu z tvrdého dreva ako my. Biele steny odzrkadľujú slnečné lúče vychádzajúce spoza veľkého okna. Je to tu potom viac svetlejšie a vyzerá to, akoby tu bolo viac miesta.

 Vyzerajú,že sa majú dobre, nato že majú iba jeden príjem.

"Je právnička." Uškrnul sa. "Ironické, viem." To vysvetľuje, prečo sa nedostal do veľkých problémov za všetko, čo spravil a prečo ho nechytila polícia. Alebo som tak aspoň počula.

"Takže si tu spolu nažívate. Teda myslím tým..." Oprela som sa o roh kuchyne, kým Zayn vyťahoval z chladničky dve plechovky Coly. Kuchyňa bola otvorená, s voľným prístupom a videli ste odtiaľ do obývačky.

"Vždy som bol trochu kvietok, no hej, snažíme sa tu nažívať." Otvoril plechovku.

"No čoskoro budem mať 19, takže by som sa mal začať obzerať po svojom vlatnom byte." Usmial sa a podal mi Colu.

V tú istú chvíľu som počula zatváranie dverí a hlasy Jawaada a pani Malikovej.

"Oh, ahoj Zoe. Som rada, že ťa opäť vidím."

Zamávala mi pani Maliková z obývačky a milo sa na mňa usmiala. Odkývala som späť a usmiala sa. Cítila som sa trochu trápne.

"Musím sa vrátiť späť do práce Zayn. Stáž Jawaada, uvidíme sa neskôr, aj teba Zoe." Rýchlo pobozkala Jawaada na čelo a zmizla tak rýchlo, ako prišla.

Jawaad si sadol na gauč a zapol si telku.

"Nemôžeš ísť do izby?" Spýtal sa Zayn brata a snažil sa neznieť nahnevane - a som si istá, že to bolo len preto, že som tu bola.

"Nie! Chcem sa hrať na Xboxe!" Zamračil sa Jawaad.

"To je v pohode." Prerušila som ich.

Zayn si povzdychol a chytil ma zozadu za chrbát a viedol ma hore schodmi do jeho izby. Jeho dotyk mi spôsoboval husiu kožu.

Jeho izba je presne taká, akú si je pamätám. Je prekvapivo čistá, nato že je chlapčenská - pouličné grafity na jeho stenách,  stereo hudba a skateboard v rohu izby. Voňalo to tu po Zaynovi a prípravkoch na vlasy. Zhlboka som sa nadýchla, aby mi tá vôňa zostala v pamäti, no uistila som sa, že sa nepozerá.

Zaujímalo by ma, koľko dievčat bolo v tejto izbe predo mnou. Možno Jade? Snažila som sa ju zatlačiť až úplne do zadnej časti mysle. Tam, kde by som nevidela jej tvár.

Len sa s ním rozprávala, nič viac, to je smiešne.

"Tak kam? Povedal si, že sa budeš sťahovať. " Spýtala som sa a sadla si na posteľ.

"Asi niekde tu v Bradforde na začiatok... najmenej kým skončíme šiesty ročník...Potom neviem, no rozhodne tu nezostanem. Každý pozerá iným smerom, keď som poblíž. Je to ´psycho´."  Pri vysvetľovaní používal prsty a tlmene sa zasmial.  Trápila ho jeho povesť, aj keď si to asi nechcel priznať.

Pozrela som na Zayna a vyzeral tak pokojne. Viem si živo predstaviť jeho tmavú stránku a čoho všetkého by bol schopný. Keď je nahnevaný, nemyslí. Vidím mu to v očiach. A je silný - stavím sa, že ak by chcel, dokázal by ma zabiť tu a teraz holými rukami. No v jeho blízkosti som sa cítila tak bezpečne.

"Nad čím premýšľaš?" Uškrnul sa. Možno som si to ani neuvedomila a bola som príliš zaneprázdnená študovaním ho.

"Len... nad ničím." Odpovedala som a stále som neodtrhla pohľad z jeho dokonalej tváre.

"Poď sem." Pritiahol si ma bližšie k jeho telu a spojil naše pery. Usmiala som sa.

Bozk bol pomalý a vášnivý a cítila som, ako sa mi chveje žalúdok.

"Takže tá vec s tou školskou párty stále platí?" Zayn prerušil náš bozk.

Prikývla som. "Samozrejme."

Zacítila som jeho teplý dych pri mojom uchu.

 "Ako moja partnerka alebo ako moja priateľka?" Zašepkal mi do ucha so zvodným tónom a opäť ma pobozkal.

Hneď ak to slovo priateľka vyšlo zo Zaynových úst, začala som nad ním premýšľať.

"Tak?Chceš byť moja priateľka?" Spýtal sa a jeho medové oči pozerali do mojich. "Ako oficiálne." Doplnil a uškrnul sa na mňa. Prikývla som a opäť spojila naše pery.

Na chvíľu som  mala kontrolu, no rýchlo nadomou prevzal kontrolu, keď ma zvalil na posteľ a ruky mi zopol nad hlavou.

Zrazu mu začal zvoniť mobil. Dosť nahlas.

"Ignoruj to." Zamrmlal Zayn medzi bozkom. Potom sa presunul vyššie nadomnňa.

Jeho mobil konečne prestal zvonil - a potom opäť začal.

"Do riti." Zayn zo mňa zliezol a začal sa hrabať v školskej taške, aby našiel mobil.

Nevedel ho nájsť a tak vysypal celý obsah tašky. Veľa vecí mu z nej spadlo dole - aj  mobil.

Zacítila som, ako mi niečo dopadlo na nohu.

Zdvihla som priesvitné vrecúško a držala ho medzi dvoma prstami. Bol v ňom biely prášok.

Pozrela som na Zayna s nadvihnutým obočím.

Is he really very dangerous?जहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें