Is he really very dangerous?

Chapter 17. Bolesť hlavy

ZOE´S POV

Zobudila som sa so strašnou bolesťou hlavy. Sikla som a pod nátlakom bolesti som si ju rukou chytila hlavu. Keď som otvorila oči, zbadala som Zayna sedieť na hrane postele.

"Si roztomilá keď spíš, vieš to?" Zaškeril sa. Jeho vlasy boli strapaté, no sexi. Priamienky mu padali dolu a na čelo.

Posadila som sa a pozerala sa okolo. Masírovala som si zátylok.Rozhodne nie som vo svojej posteli. Ani vo svojej izbe. Som v Zaynovom dome.

Izba bola veľká, pekná a čistá nato, že je to chlapčenská izba. Mal skriňu, pár zásuviek a nejaký nábytok. Všimla som si, že má veľa CD- čiek a obrázky na stenách, ktoré pripomínali grafity. Všetko to pripomínalo Zayna.

"Prečo som v tvojej posteli?" Spýtala som sa  a privrela som oči kvôli ostrému svetlu vychádzajúcemu z okna. Spomínala som si len na útržky spomienok.

Som bosá a stále mám oblečené šaty zo včerajšej párty. Nič sa nestalo. Vydýchla som si s úľavou.

"Neboj sa, spal som na gauči." Uškrnul sa.

Potom sa začal smiať.

"Je sranda, že som včera sľúbil Liamovi, že ťa nevezmem domov do mojej postele a pozri, kde teraz si." Neodpovedal na moju otázku.

Pozrela som sa na neho smrteľne vážne a stále som si držala hlavu.Teraz naozaj nemám náladu na žarty. Prestal sa smiať.

"Nič si nepamätáš?" Spomienky zo včerajšej noci preblesli mojou hlavou príliš rýchlo na to, aby som stihla niečo zachytiť.Spomínam si na začiatok noci, no potom už na nič. Zatriasla som hlavou.

"Bolo ti zle, nevedel som, že si toho tak veľa vypila."

"A čo moji rodičia?" Spýtala som sa. Nevolala som im, že sa zdržím celú noc?!

"Ak by videli v akom si stave, v živote by mi nedovolili sa k tebe opäť priblížiť." To som bola na to až tak zle?

"Použil som tvoj mobil. Povedal som im, že zostaneš na noc u Tamiri"

"Tamari." Opravila som ho. "Ale ďakujem." Bola som mu vďačná aj napriek mojej nálade, no samozrejme som sa nechcela doma ukázať opitá.

Natiahol sa a položil si dlaň na moje čelo. Jeho strnisko bolo dnes ráno viac vidno, ako včera večer.

"Bolí ťa hlava?"  Prikývla som. Odišiel a nechal ma tu samú, aby mi priniesol aspirin.

Kým bol Zayn dole, zliezla som z postele a chcela sa popozerať po jeho izbe.Rukou som prebehla cez jeho zbierku CD. Má tu zo všetkého niečo - od starších piesní po pop. Porela som sa na svoj odraz vo veľkom zrkadle. Zasmiala som sa sama pre seba. Ktorý muž má takéto obrovské zrkadlo?

Vyzerala som unavene, no na moje prekvapenie som nemala svoj make-up na celej tvári.

Očami som behala po jeho veciach v skrini: vlasová kozmetika, nabíjačka na mobil,zapaľovač a otvorený balíček cigariet.Žiadne rodinné fotky ani nič osobné.

Jedna zásuvka v jeho skrini bola pootvorená, tak som nakukla. Boli v nej dve kôpky mikín a tepákov. Boli úhľadne zložené.Čo som očakávala? Kondómy?

Sadla som si späť, keď som počula, že sa Zayn vrátil.Niesol pohár vody a dve tabletky.Zatvoril za ním dvere a sadol si vedľa mňa.

"Tu to je." Podal mi tabletky a ja som ich prehltla jednu po druhej dúfajúc, že mi to pomôže.

"Ou a."Podal mi do rúk mobil a uškrnul sa.

Mala som 3 zmeškané hovory od Harryho,1 od Tamary a 1 od Kayli.A je jedna hodina pobede.

"Vedia tvoji rodičia, že som tu? Spal si na gauči." Spýtala som sa Zayna a trochu sa bála, že by to mohli povedať našim.

"Nie, mame som povedal, že neviem, ako som sa sem dostal." Povedal ľahostajne.

Spôsob, akým to povedal, ma nútilo zamyslieť sa nad tým, či sú jeho rodičia rozvedený.Myslím tým, že som stretla iba jeho mamu a brata, nikdy jeho otca.

Nikdy sa o ňom nezmienil.

Chcela som sa ho to spýtať, no potom sme počuli kroky vedúce spoza dverí.Zaynovo telo sa naplo a začal byť nervózny.

"Bojím sa, že ťa budem musieť prepašovať, aby ťa nechytili." Zašepkal.Počkali sme, kým zvuky neprestanú.

Vložila som si mobil späť do kabelky, vzala si topánky a odniesla si ich v ruke.Bosá som dokráčala k dverám.

Zayn si premiestnil ruku na môj chrbát, pozrel dolu prázdnou chodbou a naznačil, že môžeme ísť dolu schodmi.

Našťastie bola pani Maliková v záhrade, takže som ľahko prekĺzla von bez toho, aby ma chytila.

Zayn sa usmial a pobozkal ma na čelo. Potom ma už nechal ísť vlastou cestou.

Vytiahla som si kľúče a potichu otvorila dvere. Potom som prekĺzla do mojej izby a obliekla si tričko a tepláky.

Zišla som dolu, aby som naša zvyšok rodiny. Boli v obývačke a jedli obed. Pozdravila som ich a usmiala sa. Až teraz som si uvedomila, aká som hladná.