Is he really very dangerous?

Chapter 6 : Nehryziem

Škola skončila a ja som sa rozlúčila s mojimi novými priateľmi. Museli ísť na hodinu hudby. Ja som si vybrala Kreslenie. Nie, žeby som bola maliarka to nie som!, no neviem spievať ani hrať na žiadny hudobný nástroj.

Keď som vyšla zo školy, slnko svietilo a bolo hrozne teplo. Vyhrnula som si rukávy a povzdychla si. Nemohla som si pomôcť, no usmievala som sa, keď som prechádzala okolo parkoviska. Toto miesto sa mi páči! Ľudia, ktorých som dnes stretla, boli ku me veľmi milý a úprimne- stretla som aj ľudí, ktorých by som nečakala.

Počula som zvuk motora a vedľa mňa zastavilo čierne auto.Podskočila som si od zľaknutia.Ihneď som rozpoznala auto a zastavila som.

"Nastúp si." Povedal Zayn s kamenným výazom v tvári, akoby ma vyzdvihoval každý deň.

Zmätene som sa na neho pozrela.

"Poď, ja nehryziem." pokrčil obočie a venoval mi arogantný pohľad. Otvoril mi dvere na druhej strane auta.

Pokrčila som ramenami a sadla si k nemu do auta.Veď prečo nie? Vyzerá byť priateľský.

"Tak aký bol tvoj prvý deň v škole?"Začal konverzáciu, no nepozrel sa na mňa.

"Celkom fajn. Mám to tu rada."Povedala som úprimne.Nemohla som si pomôcť, no pozerala som na jeho potetovanú ruku. Asi si to všimol a tak ju otočil, aby som to videla lepšie.

"Páčia sa ti tetovania?" Usmial sa a pozeral sa na cestu.

Pokrčila som ramenami. "Máš ich veľa." Povedala som. Úprimne nemám rada tetovania, no musím priznať, že na ňom vyzerajú dobre.

Zasmial sa skôr sám pre seba.

"Veľa nerozprávaš, však?" Nebola to otázka, tak som opäť len pokrčila ramenami a cítila sa ako idiot, pretože normálne ROZPRÁVAM VEĽA.

Keď sme prišli k môjmu domu,naklonil sa, aby mi otvoril dvere až sa naše tváre dotýkali. Pozeral sa mi do mojich hnedých očí s jeho orieškovými očami. Občas mali zlatú farbu, ktorá kričala spod jeho dlhých mihalníc.Nemohla som si pomôcť, no bolestivo som zovrela svoj telefón. Prestala som dýchať, keď sa odtiahol s jeho arogantým úsmevom a tvári.

Vyšla som z auta a buchla s dvermi silnejšie ako som chcela.

"Ďakujem za jazdu, no myslím, že bude lepšie, ak budem chodiť peši." Povedala som stále omámená z toho, čo sa stalo.

No stále ma zaujímalo, prečo sa obťažoval ma vyzdvihnúť zo školy? No, bolo by zvláštne nechváiť sa s takýmto autom.

"Rád by som ťa spoznal lepšie." Nespúšťal pohľad z mojich očí. Skôr, ako som mohla čokoľvek povedať, šliapol na pedál a parkoval o tri domy ďalej..

******

"Zoe! Povedz mi všetko! Aký je váš nový dom? A škola? Máš nových kamarátov a na mňa si zabudla? Ou, a čo nejaký sexi chalani?Veľmi mi chýbaš." Musela som si telefón trocha odtiahnuť,Kayla rozprávala veľmi nahlas.

"Wow, upokoj sa Kayla. Dýchaj."Obe sme sa naraz zasmiali. Je super počuť opäť jej hlas.

Povedala som jej v podstate všetko. Čo sa stalo, keď som prišla do Bradfordu. Povedala som jej o mojej izbe, o Harrym a jeho priateľoch a potom o Zaynovi.

"Takže Harry, Louis a Niall. Oni ma teraz nahradili?"Predstavila som si jej psie oči.

"Nikto ťa nikdy nenahradí a ty to vieš!" Uistila som ju aj keď som vedela, že žartuje.

"Tak mi povedz niečo o tom 'zvláštnom susedovi' , Zen alebo tak nejako."

Nevedela som, čo jej mám povedať, tak som jej len povedala, že ma najskôr ignoroval a potom ma zaviezol domov. Pre teraz som sa rozhodla vynechať fakt, že je nádherný. Nechcela som, aby si myslela, že ho mám rada. Nemám ho rada.

Alebo?...