Is he really very dangerous?

Chapter 14. Ľútosť

Zayn ma nečakal vonku pred školou, keď skončila, no nevadilo mi to, ak mám byť úprimá. Kráčala som  domov peši a cítila som sa trochu zmätene. Nechcem si vyberať, či mám veriť Zaynovi alebo mojim kamarátom a o tom, čo hovoria o jeho minulosti.

Odhodila som tašku na moju posteľ a môj telefón začal zvoniť. Bola to správa od Tamari.

Teraz ma nenávidíš? :( Cítim sa zle. Mrzí ma to - T

Všetok hnev na ňu sa stratil. Usmiala som sa ad jej pokusom udobriť sa. Viem, že chce byť dobrá kamarátka a ochrániť ma.

Ako by som mohla? Sažila si sa ma ochrániť.  :) Zoe.

Odpísala do 10 sekúnd. Bola som prekvapená, že to dokázala s dĺžkou jej nechtov.

Dám tomu chlapcovi šancu. Teda, možno ťa má naozaj rád! No ak sa dotkne jedného vlasu na tvojej hlave, zabijem ho! Nie váže Zou, buď opatrná! X

Zaškerila som sa, keď som si ju predtavila, ako škrtí Zayna. Som rada, že to akceptuje a dala mu šancu. Kvôli mne.

Viem si to predstaviť :D Ale vážne T, znamená to pre mňa veľa.Oh, a možno sa ukáže na Niallovej párty...

A vie to Niall?

Asi nie.

******

Kým som si robila úlohy, rozmýšľala som, čo si oblečiem na Niallovu párty, ktorá bude v piatok. Možno si oblečiem čierne šaty- nepútajú tak pozornosť.Zaujímalo by ma, či príde aj Zayn.

Predtým som chodila na párty, no nie som nejaký závislák na párty. Myslím tým, že viem, ako sa tam zabaviť, no nenávidím tanec! Vždy si potrebujem trocha vypiť, aby som mohla tancovať.

Myslím, že sa začnem pripravovať po škole.

O hodinu eskôr mi opäť zazvonil mobil. Bolo to neznáme číslo.Skrčila som obočie a otvorila správu. Začala som čítať od konca a moje srdce prestalo búchať, keď som videla, že to je od Zayna.

Naozaj som to pokašľal. Mrí ma to. - Zayn.

Žiadny úsmev ani nič. Myslím, že je jeden z tých ľudí, ktorý nepoužívajú smajlíkov alebo tak. Jeho správa ma trochu vystrašila.

Čo sa stalo? Čo spravil?

Odpísala som mu:

Čo? Čo sa stalo?

Čakala som, no odpoveď mi neprišla.

****

ZAYN´S POV:

 Prišiel som domov  a stále som sa triasol. Nemohol som sa na seba pozrieť v zrkadle, keď som šiel do svojej izby.

Cítil som sa nahnevane a trápne.Odhodil som tašku do rohu izby, polovica vecí mi z nej vypadla.Nezdvihol som ich.

Kým som odchádzal od Liama, školník videl, čo sa stalo a zastavil ma. Utiekol som preč a nechal tam svoje auto.

Skočil som do postele a tvár si zakrýval podhlavíkom. Zakričal som do neho a moje srdce bilo pomalšie.

V očiach ma štípali slzy a tak som ich zotrel chrbtom ruky. Nechcem plakať.

Zlyhal som.Zničil som všetky šance so Zoe.

Predstavil som si seba ležať v bielej miestnosti a ona stála vonku v skutočnom svete a nás od seba delilo iba sklo - Pozerala na mňa so zhusením. Pozerala na mňa a súdila ma tak, ako to vždy robieval môj otec.

Pri spomienke na otca som si utrel slzy a sadol si. Nechcem, aby ma takto videl.

Kým som si zapaľoval cigaretu, rozhodol som sa varovať Zoe skôr, ako jej kamaráti. Pri najmenšom jej to dlhujem.

***

Minulú noc som nemohol spať, tak som sa rozhodol, že si aspoň doveziem domov auto.Rozhodol som sa v ňom prespať a vynechať prvú hodinu.

Zobudil som sa a v mojej hlave blikala veta už od minulej noci, keď som sa snažil zaspať.Musím ísť na Niallovu párty a vyhrať ju späť.

Preskočil som prvá dve hodiny, keď som prišiel do školy. Na parkovisku nebolo skoro žiadne voľné miesto na zaparkovanie.Videl som, ako sa všetci pozerajú z okna priamo na mňa. Kvôli tomu, že som opäť stratil kontrolu.

Šiel som rovnou cestou do riaditeľne, v ktorej nie som po prvý krát. Užíval som si to, keď som mohol spraviť problémy. No teraz sem kráčam s malými krokmi a sklonenou hlavou. Dúfam, že z toho nebudem mať príliš veľký problém.

Sadol som si oproti nemu. Pozeral na mňa, no nepovedal nič. Pozoroval ma a snažil sa nahodiť očný kontakt. Pozrel som sa na neho a on zdvihol hore jedno obočie.

"Tak, Malik, počul som o konflikte medzi tebou a Paynom."

"Áno." Odkašľal som si.

"Fajn. Hovoril som s Liamom. Poveda, že ťa vytočil on a že to celé bolo iba nedorozumenie.Je to tak, Malik?"

Myslím, že si o tom myslel niečo iné, no ak to tak povedal Liam, nemohol to dokázať.

Neverím,že ma Liam kryl. Prečo by to robil? Nie je na mňa naštvaný?

Nechcem, aby sa Liam dostal do problémov za to, že klamal.

"Áno." Odpovedal som.

Dnes musí byť môj šťastný deň, pretože keď osm kráčal do jedálne, videl som Nialla jesť samého.Myslím, že ostatný nemali voľno. Kráčal som k nemu a cítil sa trochu trápne - ešte som nehovoril s Niallom, odkedy sa ma bojí.

"Ahoj, uhm, naozaj ma mrzí, čo som spravil Liamovi. Ako to vzala Zoe?" Sadol som si vedľa neho a jemu sa naplo celé telo.

"Liam je v pohode. Ona... ona nehovorila nič, no mysím, že je v šoku." Pozeral dolu na svoje jedlo, kým hovoril.

"Myslel som si. Môžem ťa požiadať o láskavosť? Mlôžem príjsť na tvoju piatkovú párty?" Snažil som sa neznieť hrubo.

"Na moju párty? Prečo?" Konečne sa pozrel na mňa, no - zmätene.

"Nebudú žiadne problémy, sľubujem.Potrebujem to napraviť so Zoe."

Bol som k nemu úprimný.

"Prečo? Čo od nej chceš?" Spýtal sa. Je zaujímavé, ako sa ju snaží ochrániť.

"Záleží mi na nej." Zašepkal som, aj keď som to nechcel priznať - najmä nie predo mou.

Na chvíľu mi pozeral do očí a potom sa rozhodol veriť mi.Alebo sa príliš bál povedať nie.

"Fajn, môžeš prísť. No ak s tebou nebude chcieť hovoriť, stiahneš sa."

Postavil som sa zo stoličky a zakričal. "Ďakujem."