Is he really very dangerous?

Chapter 11: Musíme sa porozprávať.

Nechala som Zayna, aby ma hodil domov. Nepovedal nič a ani ja. Premýšľala som nad slovami, ktoré som mohla povedať, no nepovedala som. Čo by ste hovorili vy ak by ste sedeli v aute so...zločincom?

Moji rodičia neboli doma, no Lucas sa hral na záhrade s malým Malikom. Super. Zaujímalo by ma, či vie, čo Zayn spravil.

Vyšla som do mojej izby a snažila sa dočítať knihu, ktorú som mala rozčítanú. Zayn bol v mojej hlave po celý čas a nemohla som sa sústrediť a čítanie. S povzdychom som knihu odložila. Pozerala som sa von oknom a trela si zátylok. 

Odkedy sa my vplietol do života začína byť komplikovaný! Veď som na túto školu začala chodiť len pred dvoma týždňami.

Bolo by to oveľa ľahšie, ak by nebol tak atraktívny a ak by mi v jeho blízkosti nebilo srdce dva-krát rýchlejšie. Prečo ho nemôžem nenávidieť aspoň tak, ako ostatný? Prečo je tak hrozne ťažké?

Nevyzeralo to, že ho dostanem z hlavy. Od nikiaľ sa mi objavovali nové a nové otázky.

Prečo ma má rád? Je na mňa naštvaný? Čo asi teraz robí? Myslí na mňa?

Ako to mohol spraviť? Spravil to vôbec? Bola to sebeobrana? Musela byť.

Všetky tieto myšlienky behali mojou hlavou a nútili ma cítiť sa slabou. Cítim sa ako jedno z tých dievčat vo filmoch, ktoré je beznádejne zamilované.

*******

O hodinu neskôr som počula znieť zvonček.

Bol to Zayn. Na tvári mal zvyčajný pohľad, no jeden pramienok  vlasov mu spadol zo zvyčajne vždy upravených vlasov.

"Smiem vojsť?" Spýtal sa a znel trocha neisto.

"Uh.. Hej." Zaváhala som no nakoniec som ho pustila. Počuli sme hluk zo záhrady a Zayn skrčil obočie.

"Je tu Jawaad?" Vyzeral byť prekvapený.

"Hej, ty si ho neprišiel vyzdvinúť?" Spýtala som sa prekvapene a snažila sa, aby si nevšimol tú nádej v hlase. Nechcem,aby si myslel, že ho odsudzujem.

"Nie.. prišiel som za tebou, musíme sa porozprávať." Pozrel na mňa s jeho orieškovými očami a na sekundu som sa v nich stratila.

Decká prišli z vonku a najskôr pozreli na Zayna, neskôr na mňa a potom na seba.

"Ja nechcem ísť domov." Sťažoval sa Jawaad.

"Nie, uh, ja." Prerušil ho Lucas. "Je to pravda, že ťa raz policajti zatkli?" pozrel na Zayna s očami, s akými sa ľudia pozerajú na svojich idolov.

Zayn sa pozrel vyčítavo na jeho brata, ktorý teraz vyzeral byť vydesený. "Prišiel som sa porozprávať so Zoe, chodte sa hrať." Povedal naštvane.

"Ty budeš Zaynova nová frajerka?" Pozrel na mňa Jawaad s očami podobnými Zaynovým.  Zayn sa uškrnul a provokatívne sa na mňa pozrel. Dúfam, že sa nečervenám.

"Povedal som, že sa máte ísť von hrať." Spravili, ako povedal. No samozrejme sa to neobišlo bez ich iritačných zvukov bozkávaia.

Sadli sme si a gauč a medzi nami bol asi meter odstup.

ZAYN´S POV:

Nechcel som ju vystaršiť, tak som sa rozodol sadnúť si ďalej od nej.  Vyzerala dosť nervózne . Bolo ťažké prečítať ju a nevedel som, či sa ma bojí a či nie - či si myslí, že som monštrum.Koniec koncov som jej na to dal dôvod.

Sedela a vyzerala, že ma študuje tak, ako vždy. Mal som to rád. Nie preto, že mi to dodáva dôveru, no preto, že keď si to uvedomý, začne sa červenať.

Znie to ako klišé, viem, no nevyzerá ako ostatné dievčatá s ktorými som chodil. Nie je taká gýčovitá a povrchná. Vždy mám zvláštny pocit, keď som v jej blízkosti. Mám ju rád a to ma desí viac ako čokoľvek.

Viem, že si myslí, že som náladový alebo tak nejako,  no teraz sa bojím, že moja minulosť všetko zničí.

 Nechcem, aby sa ma bála a ani aby si myslela, že som krutý. A teraz sa hambím za to, čo som vtedy spravil. Na moment som úplne stratil kontrolu. Prečo musím byť taký blbec?

Pozerala na mňa a čakala. Nevedel som, ako začať, tak začala ona.

"Čo odomňa vlastne chceš?" Pozrela na mňa.

"Teda, počula som, čo  o tebe ľudia rozprávajú. Vravia, že som tvoja nová ´obeť´ alebo tak nejako. Vybral si si náhodné dievča a použil svoj šarm a výzor aby si ju nejako dostal. A potom ju odhodil ako odpad?" Spýtala sa a pozrela dolu.

Táto otázka ma prekvapila a ranila. Toto naozaj nebol môj úmysel. Veď ani sám neviem, čo od nej chcem, len viem, že pre nejaký dôvod chcem, aby ma mala rada.

Aj keď viem že je pravda  tom, čo povedala. Je to kto som - kto som zvykol byť, neviem. Chápem, prečo si to myslí, no stále to nejako bolí.

*****

ZOE´s POV:

Neviem, odkiaľ som dostala takú odvahu, no proste to vyletelo z mojich úst. Keď som ho čítala vedela som, že som ho ranila.

Pozrel hore a zaťal čelusť.

"Viem, že to pravdepodobne ľudia vravia, a majú na to dobrý dôvod.." Na chvíľu sa odmlčal.

"No každý si zaslúži druhú šancu, však?" Pozrel na mňa. Prosil ako malé stratené dieťa a ja som si musela zahryznúť do pery, aby som ho neobjala. Prekvapilo ma, ako veľmi chcem cítiť jeho ramená okolo mojich.

Vycítil moje uvoľnenie. Usmial sa a jeho oči zmäkli. Prešiel bližšie ku mne.

"Samozrejme."

Obaja sme sa zasmiali na jeho štenacích očkách a ja som cítila ten zvlášty pocit, keď je blízko mňa.