Is he really very dangerous?

Chapter 13. Zlosť

Sedela som v triede a snažila som sa sústrediť, kým som mala položenú hlavu na brade. Tamara sedela vedľa mňa  a pozerala na mňa.  Myslím, že som mou potrebuje zúfalo hovoriť. O Zaynovi.

Bola som prekvapená, že jej ostatný nepovedali nič o mne a Zaynovi, no myslím,že ma bude chcieť tiež varovať.

Keď skončila hodina, zhromaždila si všetky knihy na stole a mňa aj ju vyviedla von z triedy. Počkala, kým hŕba študentov odíde a potom začala.

"Hovorila som s Harrym..." Dala si pauzu a pozrela na jej nechty.

"Zoe čo do pekla robíš s chalanom, ako je on?!" Cítila som, že sa musím Zayna zastať. Nepáči sa mi, keď o ňom ľudia takto hovoria a nepoznajú ho.

"Vôbec ho nepoznáš." Povedala som jej a dúfala, že to nechá tak. No nenechala.

"Nie, to TY ho vôbec nepoznáš." Povedala späť. "Viem o ňom veľa."

" Hej, možno ho nepoznám, no neodsudzujem ho bez lepšieho spoznania."  Povedala som trochu naštvane.

"Všetko obráti hore nohami, Zou! A ako je k tebe milý? To, že ťa vezie zo školy a na chvíľu sa na teba usmeje?Je pekný a on to vie! Len sa chce dostať medzi tvoje nohy a potom na teba zabudne! Si naivná, Zoe!" Kričala na mňa. Žila na jej čele vyzerala, že o chvíľu praske a tak som radšej o krok ustúpila.

Bol pre mňa problém rozpoznať v nej to zlaté dievča, s ktorým som sa skamarátila.

No časť zo mňa začala uvažovať nad jej slovami. Možno SOM hlúpa  a naivná. Sotva ho poznám.

**************

ZAYN´S POV:

Vychádzal som z triedy a nejaký chalan mi zablokoval cestu. Bol to Liam.

"Musíme sa porozprávať." Vyzeral, že to myslí vážne. Nejak som tušil, že reč bude o Zoe. Snažil som sa ho obíjsť, no chytil ma za ramená. Snažil som sa nerozčúliť a nasledoval som ho dolu chodbou.

Kedysi sme si  boli s Liamom veľmi blízky. Boli sme ako bratia. Bolo to veľmi dávno, no nezabudol som. Bol najlepší priateľ, akého som kedy mal.

On bol vždy ten ´dobrý chalan´. Ten nevinný. Teraz sa navzájom veľmi nenávidíme, takže preferujem označiť ho ako ´slabého chalana´.

Odsudzili sme sa, keď to so mnou šlo dolu z kopca. Bol som zdrvený zo straty svojho otca a potreboval som sa zbaviť tých citov.  Liam to nemal rád. Nemal rád cigarety, tetovania, moje správanie, keď som bol napitý, alebo dievčatá, ktoré u mňa prespávali.

Snažil som sa niekoľkokrát dostať ho späť ; vziať ho do klubov- no nevedel klamať o svojom veku, zohnať mu nejaké baby- no nebol príliš sebaistý, aby sa rozhýbal.

Liam ma ignoroval. Myslím, že som sa príliš zmenil. Vyrástol som. Najskôr som ho ľutoval, no teraz mu závidím.

Teraz sa snažím zmeniť. Dostať sa späť do kolobehu. No vyzerá to, že jediný, kto je odvážny dať mi šancu je Zoe.

Možno nepočula tie reči o mne- a možno počula a rozhodla sa spoznať ma predtým, ako ma začne súdiť. Rozhodla sa nebáť sa ma. Alebo to na mňa aspoň videla. To mám na nej najradšej.

Nasledoval som Liama až von. Stále mal na mne položenú ruku. Otočil sa a pozrel sa mi do očí.

"Musíš sa krotiť, Zayn!"

"Prečo? Nevrav mi, čo robiť!" Prevzal nad konerzáciou kontrolu a ja som sa musel krotiť, aby som mu neukázal, že ma má rešpektovať - alebo sa ma báť.

Bojoval som s pocitmi, aby odišli. No je to ťažké. Nechcem ukázať, že som slabý.

"Vravím ti to len raz a myslím to vážne.Nehraj sa s dievčenskými citmi, zraníš ju." Povedal.

"Nie je ako dievčatá, ktoré ťa obkolesovali. A musíš sa naučiť, že ona nie je hračka ani tvoja obeť."

Ako sa opovažuje so mou takto hovoriť? Zlosť prechádzala mojím telom. Chytil ma za päsť a snažil sa ma upokojiť.

"Viem, že sa cítiš zle kvôli tvojmu otcovi, tvojmu životu, tvojim zlým voľbám. No nehádž ju na tú hromadú chýb, ktorú v sebe držíš."

Nútil ma cítiť sa zodpovedným a zabralo to. Cítil som slzy tiecť dolu mojou tvárou a kým som sa stihol upokojiť, moja päsť sa stretla s Liamovou tvárou.

"Nevieš nič o mojom otcovi."

Udrel som ho znovu a znovu. Užíval som si ten pocit. Kopal som do jeho zraniteľného tela na asfalte. Snažil sa chrániť si tvár rukami.

Zacítil som  dve silné ruky, ako ma  od neho odtrhli. Slzy stále stekali dolu mojou tvárou...