CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 3. -Bieber

"Justin!" horúčkovito som zvolala a otáčala kľučkou silnejšie.

"KItten? Baby, čo sa deje?" pokúšal sa dvere otvoriť tiež.

"Justin, nejde to otvoriť!" plakala som a trieskala do dverí.

"Ok,ok. Prestaň do nich búchať ok?" umlčal ma a ja som prestala a odstúpila od dverí. 

"Všetko bude v poriadku, mám kľúč."

Čakala som okolo 5 minút, pokým Justin strčil kľúč do zámku a dvere sa pootvorili.

"Ohh dievčatko si v poriadku? Vystrašila si ma na smrť vieš to." vydýchol si, podišiel ku mne a kolísal mojou hlavou v jeho obrovských rukách.

"Som v pohode." zašepkala som a mierne sa naklonila oproti jeho dotyku.

"Už je všetko v poriadku. Vyrazíme jo?" Obzrela som si Justina od hora až po spodok a uvedomila som si že sa tiež prezliekol. Mali sme oblečené podobné bundy.

Múdre.

Schmatol moju ruku a preplietol naše prsty ako sme kráčala dolu schodmi.

Prešli sme k Justinovmu autu, kde mi otvoril dvere a putoval mi rukou po krížoch.

"Prejdi nižšie a nakopem ťa do ksichtu!" upozornila som ho ako jeho ruka skĺzla nebezpečne nízko.

Zachichotal sa,ruku dal preč a prebehol na jeho stranu. Nasadol do auta a vycúval z príjazdovej cesty. 

"Kde ideme jesť?" spýtala som sa a zapla si svoj pás.

"Na raňajkové miesto.  Zostaň blízko mňa, pretože sú tam netvory." zamrmlam a jednou rukou zvieral volant, kým druhú položil na moje stehno.

"Horší než ty?" zavrčala som,dúfajúc že to nepočul, ale on to počul.

Zaťal čelusť ako sa na mňa pozrel. "Bude lepšie ak si zvykneš že si moje dievčatko, pretože ja tu zostávam." 

Potichu som zamumlala niečo také a oprela si opäť hlavu o okno.

"Sme tu." zamumlal Justin a potichu otvoril dvere. Vo vzduchu bolo cítiť napätie.

Začala som kráčať k dverám reštaurácie, pokým som nebola pritiahnutá späť na jeho hruď.

"Čo som ti povedal o tom aby si zostala pri mne?" Justin zavrčal a otočil ma tvárou k nemu. Sklonil hlavu a goliere z našich rovnakých búnd obtrel o seba ako jeho pery láskali môj krk. Začal ho sať a hrýzť a ja som si uvedomila že mi dával kúsok lásky. 

Dal mi posledný bozk na citlivú pokožku predtým ako sa oprel a obdivoval svoju prácu.

"Teraz, poďme. A ak by ti ponúkali vziať ti kabát, povedz nie." nariadil,objal ma okolo pásu a viedol ma dnu.

"Dobrý deň, vitajte v Black Palace môžeme vám vziať vaše kabáty?" zapišťala energická brunetka.

"Nie." povedal Justin a otočil sa k pódiu. "Stôl pre dvoch."

Mladý muž, pravdepodobne v počiatku 20 rokov prikývol hlavou a schmatol dve menu lístky. "Nasledujte ma."

Viedol nás k zadnému stolu, hneď vedľa kuchyne.

"Ospravedlňujem sa toto hlučné miesto, na raňajky to tu vždy býva preplnené." 

Justin na neho kývol a ja som uprela pohľad do menu ar ozmýšľala čo dostanem.