CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 32

Wow. Neuveriteľné. Prekrútila som očami, prehodiac moju sivú kabelku cez plece. Môže byť tak detinský? 

Keď som vyšla von z lietadla, bola som prekvapená, čo som uvidela.

Pohľad Kiery... 

"Nechaj ma samú!" hlasno som zakričala. Shaun si povzdychol, hundrajúc si nezmyselné slová popod nos. 

"Nemôžeš odo mňa ujsť!" argumentoval.

"Pozeraj!" zavrieskala som. Bojovala som z jeho pevným stisnutím, mokré slzy mi stekali dolu tvárou. Shaun chytil môj pás do jeho rúk, prehodiac si ma hrubo cez plece. "Daj ma dolu!" 

Prešiel do jeho gigantického domu, pomaly ma nesúc hore po schodoch z tvrdého dreva. Opäť som zavrieskala, búchajúc dlaňou do jeho chrbta. Moje dlhé nechty som zaborila do jeho kože, zasyčal od bolesti.

"Prestaň s tým!" vynadal mi. Zostala som ticho keď ma hodil do jeho postele v strede izby. 

"Chcem ísť domov!" zakričala som na neho. Zhlboka sa nadýchol, jeho ruka mi stále hladila moje mokré líca. Striasla som mu ju a mojím telom prešiel ďalší vzlyk spolu s triaškou.

"No práve teraz nie je taká možnosť." jednoducho povedal Shaun. 

"Chcem hovoriť s Brooke." požadovala som. Shaun si prešiel rukou cez svoje svetlo hnedé vlasy, na konci si ich rozhadzujúc. 

"Už som sa pokúšal volať Justinovi, sú zaneprázdnení." 

Želám si, tak strašne aby tu bola Brooke. Naozaj potrebujem aby tu bola so mnou. Nejako sa dostala skrz každodenný život s Justinom, aj keď mne sa nedarí zvládnuť ani jednu sekundu so Shaunom.

"Kiera, vieš, že ťa milujem a nie som tu preto aby som ti ubližoval." zamračil sa Shaun. 

"Niečo také." zašepkala som. Shaun vyzeral byť zlomený a úplne porazený, takže vstal a odkráčal z izby s prudkým zabuchnutím dvier.

Brooke kde si keď ťa potrebujem? Dokonca by som teraz mohla použiť Justinovu radu a to niečo povedať. 

Pohľad Brooke... 

Justin stál pár metrov odo mňa, vedľa neho muž z lietadla. Moja prvá reakcia bola pribehnúť k Justinovi a zastaviť ho hovorení alebo v spravení niečoho hlúpeho, avšak, keď som zbadala, že si potriasli rukami a usmievajú sa, hlboko som sa zamračila. 

Muž zamával, odchádzajúc preč s hlúpym hnedým kufrom uchopený v jeho ruke. Justin sa otočil a jeho oči sa okamžite stretli s mojimi. Uškrnul sa, pokynúť mi s mávnutím jeho ukazováka, že mám prísť k nemu.

"Čo to bolo?" spýtala som sa ho keď som ku nemu pristúpila. 

"No, naozaj si ma o tom donútila premýšľať a rozhodol som sa nájsť toho chlapa a ospravedlniť sa mu." mykol plecami, ako by to nebol veľký problém.

"Ty si urobil čo?" vydýchla som. "Ty, myslím teba. Justin Bieber. Ospravedlniť sa?" 

"Nie je to veľký problém." Jeho líca zružoveli a jeho pohľad sa nestretol s mojím. Vykročila som ku nemu, pevne obmotajúc ruky okolo jeho krku. Stál, šokovaný z tohto momentu predtým ako mi to opätoval, ovíňajúc obe ruky okolo môjho pásu.

"Ďakujem ti. Za všetko." zašepkala som mu do ucha. Položila som si svoje líce na to jeho a cítila teplo, ktoré z nich vyžarovalo kvôli jeho červenaniu.