CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 28

"Si v poriadku?" zachichotala sa, trejúc si studenú ruku hore- dole po mojom chrbte. Pokožka sa mi chvela pod jej upokojujúcim dotykom a pri naklonení sa mi žalúdok upokojoval. 

"Yeah. Len nie som fanúšik kladivových veží." zastonal som. Potichu vydýchla a ja som po nej hodil vtipný pohľad.

"Ak ich nemáš rád, prečo sme tam išli? Oh môj bože cítim sa hrozne, je mi to tak ľúto!" chrlila. Potriasol som hlavou, prečo je taká starostlivá? Určite som si to nezaslúžil, napriek tomu trvala na starostlivosti o mňa. 

"Oh drž hubu." hravo som povedal, "samozrejme, že som s tebou išiel." 

Potriasla hlavou, usmievajúc sa. "Len mám blbý pocit." 

Pevne som ju chytil za zápästie a oprel o najbližšiu stenu. Pootočil som hlavu, takže som mal pery vedľa jej pravého ucha. 

"Nemaj. Pretože mi to môžeš nahradiť v hoteli." vášnivo som zašepkal. Jej dych sa zastavil v krku. Uškrnul som sa. Dal som jej pusu na krk a robil jej vlhkú cestičku jazykom ďalej. 

"Pre- prestaň." vyprskla. Posledný krát som ju pobozkal na pery a odtiahol som sa. 

"Milujem vidieť ťa prosiť kitten." hravo som zavrčal. Zvraštila nos a ja som sa nad ňou zasmial.

"No tak, kde ideme ďalej?" spýtal som sa. Schmatol som jej ruku do tej mojej a začal kráčať v žiadnom konkrétnom smere, kývajúc našimi rukami tam a späť. 

"Aerosmith, Rock n Roller Coaster." uškrnula sa a ukázala na obrovskú budovu na, ktorej bola gitara. Prikývol som a spoločne sme si razili cestu k budove.

"Predpokladám, že je to jeden z najrýchlejších tu." vydýchla Brooke. Jej oči sa rozžiarili, mohol som povedať, že tu bola nesmierne šťastná. Vedel som, že nechce odísť a úprimne ani ja nie.

Nemám tušenie prečo by sem Brandon posielal Virginiu. Musí to byť nesmierne dôležité alebo mu kurva odtrhnem hlavu. 

"Tento rad je tak sakramentsky dlhý." zastonal som. Brooke sa pozrela na mňa, prekrúcajúc očami a usmievajúc sa. 

"Už sme skoro tam." 

"Yeah, asi po pol hodine!" Položil som si hlavu na jej plece. Zasmiala sa, tľapkajúc ma po mojich nagélovaných vlasoch. 

"Potrebuješ sa naučiť jednu malú vec, ktorá sa volá trpezlivosť." opäť som zastonal, strkajúc tvár do jej krku. Prekvapujúco- ovinula paže okolo môjho chrbta, pohodlne ma hladkajúc. Jej dotyk ma upokojoval a zistil som, že som sa na ňu o niečo viac zavážil svojou váhou.

"Myslela som si, že to má byť naopak." zachichotala sa. Smial som sa s ňou, prevesiac ruky okolo nej. 

"Pozri! Už sme skoro tam!" ukázal som. 

"Vidíš! A bolo to len 20 minút." Zo žartu ma štuchla pod rebrá.

Muž nám naznačil aby sme sa dostali do jedného z vozíkov, tak som rýchlo vbehol do jedného nasledovaný Brooke. Pritiahol som si ju na hruď a vozík sa začal pomaly hýbať.

"Úsmev do kamery bejby." povedal som jej, ukazujúc na malú kameru v rohu.

"Ako si vedel, že tam je?" spýtala sa.

"Bol som vo veľa miestnostiach kde boli skryté kamery a naučil som sa to poznať." Jazda žačala zrýchľovať a Brooke kričala šťastím.