Odvaha a vernosť

16. Kapitola - časť 3.

Severus naschvál kráčal tak ,aby si ho zaujatá Margo nevšimla a zrazila sa s ním. Bol pripravený aj na to, že keby padala na zem, by ju okamžite dokázal zachytiť a postavil by ju na nohy. Už kráčala smerom k nemu a naozaj si ho nevšimla. Udrela ho presne do jeho chrbta. Severus miesto toho aby počul od dievčaťa ospravedlnenie, počul jej tichý smiech. Prekvapene sa na ňu otočil a vtedy jej dovolil, sa pozrieť vlastne do koho vrazila. Jej úsmev sa okamžite zamrazil na jej mladej tvári, bol dosť pobavený jej šokom, že práve jeho tu mohla stretnúť. Očividne to neočakávala.

Povedal jej akože mrzuto, že by si mala dávať pozor a Margo bez ďalšieho slova pomaly odchádzala .Neušlo mu, ale že ešte pár krát sa otočila na neho, či naozaj to nebol nejaký jej prelud. To Severus už mieril ku svojim priateľom a objal okolo pleca Draca, ktorý sa na neho široko usmial.

Narcissa už s ním okamžite začala preberať, že by mohol ísť spolu s nimi na večeru. To žiaľ ale Severus, musel odmietnuť, pretože bolo pre neho dôležité, aby ostal stáť v lese a sledovať, pokojne Margo, či jej nič nebude hroziť. Takéto turnaje boli vždy celkom rušné a všetko sa na nich bolo zomlieť.

Slušne sa so svojimi priateľmi rozlúčil a niekoľko krát poďakoval za tú možnosť, že mohol ísť práve s nimi. Narcisse ešte sľúbil, že rozhodne príme jej pohostinnosť a príde ich navštíviť. Dracovi a Luciusovi venoval dlhé objatie, a dlhú rozlúčku.

Nakoniec jeho priatelia odišli a on sa pobral smerom, akým išla pred tým aj Margo. Už dopredu vedel kde majú stan, pretože si to celkom ľahko zistil od toho mukla, ktorému sa trebalo len pohrať s pamäťou. Nič nenechal len na náhodu, všetko muselo byť v tento deň dokonale.

XXX

Oslavy v tábore boli fakt živé, kopec ľudí oslavovalo Írsko fakt netradičným spôsobom. Severus sa musel smiať na ich tajnom muklovskom oblečení, ktoré sa vonkoncom sem nehodilo. Uvidel ľudí, ktorý boli oblečený skôr na golf, niekto skôr na pláž a niektorý chlapi boli oblečený do ženských vecí. Usmieval sa pri predstave, ako veľmi bol rád, že on bol polovičný. Tiež by mal teraz problém zapadnúť s prostredím, keby nepoznal ako sa muklovia obliekali.

Margo s kamarátmi pár krát vybehla von a naháňali sa okolo stanu. Smiala sa nahlas a nič jej tvár netrápilo, bola znova dieťaťom, ktoré sa o nič nestaralo. Tak to malo byť, presne takto. Severus mal byť tu v temnote, ju z diaľky sledovať a ona mala byť na svetle obklopená priateľmi. Severusovi bolo fakt jedno, či ho dievča bude nenávidieť, on sa s ňou moc v budúcnosti nechcel stretávať, skôr chcel aby to ostalo takto. Že ona si ani nebude uvedomovať, že práve on sa tu nachádza a dáva na ňu pozor.

Možno sa už veľa krát sťažoval pre Dumbledorom, že riaditeľ vôbec nevie doceniť jeho potencionál a že si ho vôbec neváži a preto mu dáva robiť takú podradnú úlohu, ako strážiť týmto spôsobom Margo. No, v skutočnosti to bola len pretvárka. Bol rád, keď sa tu mohol opierať o strom a z diaľky sledovať dianie, bol rád, keď nebol nikomu na očiach. Neznášal pozornosť, neznášal ju od vtedy, čo bol deckom a jediná zábava jeho spolužiakov bolo to, aby na neho ukazovali a pred všetkými ho ponižovali.

Severus si chytil svoje zjazvené ruky a snažil sa okamžite zmazať tieto hrozné myšlienky. Tie sem nepatrili a kvôli ním by mohol poľaviť v ostražitosti.

Absolútne nič sa tábore až do večera nedialo, sledoval ich ako spoločne si nalievali kakavo a spoločne ich pili. Margo sa tak veľmi mýlila minulý rok. Sirius Black nebol jej rodina, no teda vlastne bol, ale nemohla k nemu cítiť viac citov, ako ku ľudom, ktorý boli teraz okolo nej. Pán Weasley bol ako jej otcom a ostatný ako jej súrodenci .Zaujímali sa či sa má dobre a pýtali sa jej, či nie je unavená a nechce si ľahnúť. Margo, bola ale prekvapivo čulá a s obrovským úsmevom sledovala dianie okolo seba.