7. Kapitola

536 46 7
                                    

Halloween! Severus nenávidel tento sviatok najviac zo všetkého na svete. V učiteľskom zbore boli všetci naučený, že počas Halloweenu sa Severusovi neoplatí popriať ani dobré ráno, či nebodaj ešte popriať pekné sviatky, pretože on bol schopný ich rozmetať a tiež im zničiť celý tento deň. Svoje o tom vedela už Minerva, ktorá sa raz pred piatimi rokmi pozabudla a Severusovi venovala žiarivé úsmevy. 

Vtedy sa ich priateľstvo na čas muselo pozastaviť, pretože Mnerva ešte dlho nemohla nájsť svoje obľúbené okuliare, teda našla ich keď Severusa zlá nálada opustila a on jej ich vrátil. Doteraz nechápal ako sa mu podarilo jednej z najsilnejších čarodejníc zobrať s popod nosa okuliare, pričom ho ona nezabila. Odvtedy bola ale Minerva dostatočne poučená a na Severusa sa ráno keď prišiel do kabinetu, ani len nepozrela. 

Nikto okrem riaditeľa nechápal to podivné správanie práve v tento deň. Však na tento sprostý sviatok zomrela jeho Lily s tým parchantom Jamesom Potterom. 

Zo všetkého najviac si Severus prial aby práve dnes nemusel čeliť tej malej oblude, dokonca by uvítal aj úsmevy zo všetkých strán ,ako sa pozerať do Potterovéj očí. Nechcel ani za nič okúsiť vedieť, čo práve v jej očiach uvidí. Určite by to boli obrovské výčitky, z ktorých by mu trvalo nejakú dobu sa dostať. Nemohol si dovoliť byť práve dnes, práve v tomto období kedy má byť najsilnejší, slabý! 

Aj na jeho prekvapenie si prisadol v kabinetu k Minerve, ktorá sa ale ani neobťažovala odtrhnúť oči od písomiek študentov a ani len nekývla, že si uvedomuje, že práve tam Severus sedí. Nič iného ani neočakával, no potreboval sa ubezpečiť, že práve dnes Potterovú neuvidí. 

,,Ehm, Priateľka moja?" ozval sa ako zvyčajne so svojim pohŕdavým hlasom, ktorý ale na Minervu neplatil. Minerva stále neodtrhla hlavu od písomiek a len pokývla hlavou, že Severusa práve v tejto chvíľky počúva. Prehodil zo časť svojim čiernych vlasov za ucho. Severus sa každý deň sprchoval a zmýval ale mastnoty sa nevedel zbaviť. 

,,Áno, Severus?" ozvala sa keď Snape ďalej nepokračoval a vyzeral ako keby ho dačo bolelo. Jeho mozog pracoval o sto šesť aby sa dostal z tejto absolútnej situácií.  Musel si ale vybrať. Buď bude musieť čeliť Potterovéj alebo bude čeliť Minerve, ktorá po jeho požiadavke usúdi, že nie je psychicky spôsobilý a na jeho šťastie ho určite niekde zavrú na liečenie. Okej, Severus si vybral radšej to liečenie.

,,Hm, čo robíš dnes večer?" Severus Snape si vybral na túto otázku asi tú najmenej vhodnú chvíľku akú mohol, pretože Minerva ostala celá červená. Nie ale z toho, že by ju prinútila sa červenať práve Severusova požiadavka, išlo o to že keď to vyslovil, práve chcela prehltnúť obrovskú slinu, a práve teraz jej tá slina zabehla. 

Minerva sa rozkašľala na celý kabinet, pričom sa jej podarilo pokrčiť si aj školské práce. Okolo nej sa okamžite zbehli prítomný profesori a Severus sa stiahol do kúta, pretože si v mysli nadával, že práve on privedie túto úbohú ženu do hrobu .Mal byť radšej ticho a zatvoriť sa sám do nejakého ústavu. 

Po pár minútach sa podarilo dusiacu sa Minervu zachrániť a Severus sa snažil vypariť .To sa mu ale nepodarilo, pretože mu Minerva z energiou vbehla do cesty a zahnala ho do najbližšieho kúta, kde mali aspoň trošku súkromia, a nikto nemohol vypočuť ich rozhovor. 

,,Nemusíš so sebou tak sám bojovať Severus. Prosím ťa mohla by som byť tvojou matkou, je mi jasné, že ma pozývaš von ako svoju priateľku, ale čo mi nie je jasné, je to, prečo práve dnes na sviatok, ktorý neznášaš najviac na svete a plus prečo po toľkých rokoch čo ma poznáš. Ty máš dačo za lubom a dúfam, že sa to netýka našej stávky ohľadom mladej Potterovéj. Chceš ma vylákať z hradu aby tvoji študenti mohli na Margo zaútočiť, ktorá pod tlakom urobí niečo špatné! Vidíš Severus? Môžeš byť na mňa hrdý ako si ma naučil premýšľať, pretože práve teraz by ma očividne triediaci klobúk zaradil do tvojej fakulty." Severus na ňu chvíľku nechápavo hľadel aby spracoval všetko čo mu Minerva povedala. 

Odvaha a vernosťWhere stories live. Discover now