Odvaha a vernosť

12. Kapitola

Pre Severusa sa stali tieto prázdniny najhoršie aké kedy zažil, keď ho pomocou kozubu v teň osudný deň kontaktoval, Dumbledore. Myslel si, že aspoň cez prázdniny mu dajú všetky katastrofy pokoj, no nedali. Automaticky ako Severus uvidel Dumbledora, myslel si, že sa stalo niečo veľmi špatné. Zase ako vždy sa tento muž nemýlil.

Riaditeľ vyrušil práve Severusa, keď sa snažil vylepšiť účinky Krvného elixíru. V celej miestnosti bol preto veľmi ťažký vzduch, čo Severusovi nevadilo, no riaditeľ sa netváril nadšene. ,,Dobrý večer, Severus." Pozdravil sa mu automaticky a on len kývol, že si uvedomuje, že sa tu nachádza.

,,Čo sa stalo tento krát?" Predstieral, že ho to naozaj zaujíma.

,,Myslím si, že by si mal na chvíľku odložiť svoju prácu a vypočuť si ma." To Severus zamietol a povedal riaditeľovi, že on dokáže aj počúvať aj pracovať. Nič nebolo tak dôležité aby si zničil týždennú robotu. Alebo žeby bolo? ,,Dobre teda, ako chceš Severus. Dnes som obdŕžal správu, že Black utiekol z Azkabanu." Severus pri tejto informácií nedopatrením, hodil viacej múch do elixíru a ten chytil nepríjemný zápach. Nebol schopný okamžite na to odpovedať, len sa pozeral d svojho kotlíka v ktorom sa teraz nachádzala, brečka.

,,Nie, nikto nedokáže utiecť z toho väzenia." Povedal to ako keby uvažoval o zdravej stránke riaditeľa. Ten len prikývol. ,,Dumbledore, ešte nikdy nikomu sa nepodarilo utiecť z toho väzenia!" Severus si uvedomil, že kričal. Pri myšlienke, že ten Black, ktorý zabil jeho milovanú Lily si teraz pokojne behá po slobode, sa mu chcelo vracať. Alebo, žeby sa mu nadvihoval žalúdok , kvôli smradu z toho elixíru? Aj na potešenie Dmbledora, konečne ten Elixír odstránil.

,,Severus, upokoj sa prosím. Ešte som ti ani nepovedal všetko. Myslím si, že potom budeš oveľa viac nahnevaný. Jeho útek sa totiž týka Margo, a keď ti poviem, čo Margo urobila asi rozmetáš každého."

,,Hovorte!" Prikázal riaditeľovi a ten keď rozprával sa radšej na neho ani nepozrel.

Severus si vypočul o tom, ako Black spomínal, že Margo je v Rokforte, dookola o tom istom vykrikoval zo spánku jej meno, ako keby chcel pomstiť porážku svojho pána. To ešte Severus vedel predýchať, pretože by najradšej Blacka rozmetal, keby to bolo potrebne. Vedel by chrániť Margo. No ďalšia informácia ho vytočila do nepríčetnosti. Informácia o tom, že Margo utiekla z domu a išla rytierskym autobusom do Deravého Kotlíka. Čo si to dievča vlastne myslí. Podľa všetkého má svoj pud sebazáchovy celkom na bode mrazu. Severus si pamätal ale na to, že on nemal odvahu z domu utiecť. Ona ju mala a išla do noci upne sama, čo ju k tomu muselo prinútiť.

,,Vaše rozkazy." Spýtal sa Severus, keď riaditeľ bol až príliš dlho ticho. Očividne ho nechal aby všetko spracoval. Potreboval sa práve niečím zamestnať.

,,O Margo sa báť nemusíš, Severus. V Deravom Kotlíku je v bezpečí, je dôležité čo najskôr Blacka vypátrať a nájsť ho." S tým Severus musel súhlasiť, bolo veľmi dôležité aby Black sa vrátil do väzenia. Tento krát by dostal bozk od Dementora.

,,Budem po ňom pátrať už zajtra." Severus prikývol. ,,Blacka chytím, to vám prisahám."

Severus si nemohol odpustiť menšiu kontrolu Margo v Deravom Kotlíku. Hneď skoro ráno sa tam pobral, keď bol presvedčený, že Margo ešte bude spať. Nevidel ju nikde ale uvidel zmrzlinára, ktorý pracoval pred Kotlíkom. Severus za ním vykročil, určite by vyzeralo komicky keby si niekto ako on kúpil zmrzlinu. On ale nemyslel na seba. ,,Dobrý deň." Pozdravil sa so slušnosti staršiemu pánovi.