Odvaha a vernosť

10. Kapitola

Život v hrade sa na sekundu zastavil. Študenti, ktorý sa vracali do komnát prudko zastali a obzerali sa vystrašene na všetky strany. Toto nebol bežný zvuk šťastného výkriku, keď sa deti bláznili. Toto bol zvuk číreho zúfalstva, ktorých všetkých na do sluch vystrašil. Severus sa nedokázal ujať velenia aby študentov uchlácholil. Bol presvedčený, že to počulo oveľa viac profesorov, ako len on. Poppy nestratila ale svoj zápal a dav upokojovala. Žeby ďalší Troll?

,,Prestaňte kričať! Nič sa vážneho nedeje a vy nie ste ohrozený! Vráťte sa okamžite na hostiu a pošlite všetkých profesorov , ktorý ostali vo veľkej sieni." Študenti hľadeli na liečiteľku, ktorá im prudkým hlasom prikazovala. Severus sa chcel okamžite rozbehnúť za krikom, no vedel že bude lepšie, keď s ním pôjde aj Poppy. Prepadol ho prudký hnev, keď si uvedomil, že Poppy vôbec nepočúvajú.

,,Vypadnite okamžite do tej sieni!" Prudko na nich zhúkol. Študenti pochopili okamžite a pobrali sa rýchlo s behom preč. ,,A ty poď so mnou, Poppy. Som zvedavý čo Potterová vyparatila tento krát." Ak ešte bude živá, musela byť.

Poppy nič nerozprávala a len prikývla, jej vždy láskavý pohľad sa zmenil na ustarostený. Severus sa rozhodol, že nebude bežať, za to si dával poriadne do kroku. Používal všetky možné skratky, aby našiel Potterovú čo najskôr. Zatiaľ sa mu to nedarilo, a on mal špatný pocit pri srdci. To fakt nemôže byť ani jeden rok v Rokforte pokojný? Toto mi dostatočne bralo roky z môjho života. V hlave si vymýšľal všetky možné a hrozné scenáre, čo sa to deje.

,,Severus!" Zvolal na neho prenikavý hlas riaditeľa. Všimol si, že tam stojí aj vystrašená Potterová, ktorá sa triasla. Z diaľky na nej Severus nevidel žiadne zranenia, nič. Bola naozaj poriadku? Jeho oči zamierili na Poppy, ktorá tiež Margo skúmala. Zdalo sa, že dievča je len vystrašené.

Keď Severus odtrhol oči od nej, mohol si uvedomiť, čo všetok tento incident spôsobil. Uvidel visiacu mačku, ktorá sa mu na prvý moment zdala mŕtva. Podišiel bližšie a uvidel, že je en skamenená. Tak toto sa ako Potterovej podarilo? Preblyslo mu v hlave a zadíval sa na to dievča, ktoré z mačky nedokázal spustiť vystrašené oči. Som ja hlupák! Toto by Potterová nedokázala. Žeby zase nejaký podraz zo strany učiteľov? Mohol to spraviť Hagrid? Nie je možné, aby to dokázal hocijaký študent z našej školy! Všetci boli rovnako vymletý.

Riaditeľ naznačil Severusovi, nech sa aj pozrie na stenu. Ten prekvapene vzdychol, keď si všimol nápis krvou.

Tajomná komnata je otvorená, nepriateľ potomka, majte sa na pozore

PrečítalSeverus nahlas a všetci sa na neho pozreli, ako keby očakávali nejakýnápad. Toto však nebola Severusova robota a preto sa on obrátil nariaditeľa. Ten niečo rýchlo hovoril Poppy. ,,Odvete ju na ošetrovňua upokojte ju." Poprosil Poppy, riaditeľ no Severus ľutoval, že nepočulviac z ich rozhovoru. 

Po tom čo sa Popy vrátila už bez Potterovej a oznámila všetkým, že dievčatko uložila spať, riaditeľ prikázal dať dole mačku a očistiť stenu. Mačky sa ujala Minerva a ponúkla sa, že ju dokonca pôjde odniesť aj na ošetrovňu. Severus sa tiež chcel len pokojne vypariť a skontrolovať svojich študentov, pretože tú sprostú mačku nikdy nemal rád. No nemohol lebo riaditeľ zvolal krízovú poradu v jeho kancelárií, kde mal okamžite sa Severus dostaviť.

S frflaním sledoval ako riaditeľ mizne a keď zahol a vážne už kráčal do svojej kancelárií, obrátil sa Severus na Minervu.

,,Stavím sa s tebou kolegyňa, že zase si to odskáču moji Slizolinčania." Hovoril nahnevane a oprel sa o stenu, ktorá bola špinavá, pričom ignoroval aj to, že sa zašpinil od krvi. Severusovi sa fakt dneska nechcelo riešiť takéto blbosti, mal všetkého už plné zuby a jedine si chcel dať pohárik ohnivej whisky, ktorú mal pod posteľou. Tento deň sa očividne nikdy neskončí.