Odvaha a vernosť

9. Kapitola - časť 2.

Večer išla Margo s obrovským úsmev k Snapovi, kde ju už čakal trest. Išla s predstihom a tak sa rozhodla oznámiť Lockhartov , že kvôli Snapovi sa na dneska na schôdzku nedostaví. Zaklopala na jeho dvere a počkala, pokým počula "čarovné" ďalej. 

Lockhartova kancelária ju tak šokovala, že na chvíľku vypadla zo svojej roly a v myšlienkach ho pomenovala - NARCISTICKÝM IDIOTOM - pretože v jeho kancelárií, sa na ňu usmievalo aspoň 20 Lockhartov. Mal dvadsať obrazov vystavených na stenách. Margo sa začala cítiť nepríjemne, no takéto situácie zvládala bravúrne, tiež vedela že si musí pohnúť, inak bude Snape zúriť. 

,,Margo, Margo, Margo." Začal ako obvykle keď ju zbadal a elegantne sa postavil. Doteraz ho Margo nemohla vidieť, pretože bol utopený spod množstvo listov ktoré stáli na jeho stole. ,,Nejdete nejako veľmi skoro? Či to len mne pri takejto zábavnej činnosti, uletel drahocenný čas?" Margo sa na neho zazubila a nahodila svoj elegantný úsmev - zlomyseľného dievčaťa. 

,,Žiaľ pane, som vám prišla oznámiť, že dneska sa nebudem môcť dostaviť na našu schôdzku, pretože si musím odpykávať trest s profesorom Snapom." Hovorila to tak, akoby jej tento fakt lámal srdce. Podľa Margo už teraz Lockhart nadobudol podozrenie, že je do neho zamilovaná, tou prvou detskou láskou. Margo si pripomenula, že len s tejto myšlienka sa jej chcelo vracať. Ona a zaľúbená do muža, ktorý sa nikdy nepozrel ani na špičku svojho nosa? Ani otcovský vzor jej to rozhodne nebol. To si ale Lockhart nič s toho neuvedomoval, a celkom uveril každému jej smutnému pohľadu. 

,,To je v poriadku! Mohli by sme sa dohodnúť na zajtrajšom večeru? Otvorím dokonca aj vzácne španielske čokoládky, ktoré mi poslala moja obľúbenkyňa." Margo sa zatvárila mierne nahnevane, očividne si Lockhart myslel, že žiarlila na tú obľúbenkyňu, no ona len uvažovala,ako bude musieť znova nahnevať Snapa aby si vyslúžila trest, či nájsť si inú výhovorku. 

Po krátkom rozhovore usúdila, že je pravý čas nájsť Snapa. Celkom sa tešila, že tento večer strávi s ním, teda dúfa, že tam bude. ,,Dobrý večer, profesor Snape." Prehovorila na neho  so svojim ľahostajným tónom. Margo ho vyrušila pri varení elixíra. Práve sa nad ním Snape skláňal a plne sa sústredil na pridanie dávky .Mávol na ňu aby išla dnu a aby si sadla na stoličku. Poslúchla ho, pričom ho nespustila z očí. Páčila sa jej, jeho precízna práca a vášeň, ktorú na ňom videla. Naozaj bol vo svojom živle a ona sa cítila až trápne, že ho pri niečom takomto vyrušuje. 

Ani nevedela ako sa postavila a pristúpila ž k pultu, kde Snape stále varil komplikovaný elixír. ,,Čo to varíte?" Spýtala sa ho po dlhej chvíľky ticha, kedy ho mohla len sledovať. Musela uznať, že ju elixíry začali fascinovať čím ďalej viac, a že by si aj ona chcela vytrénovať takú perfektnú koncentráciu. 

Margo absolútne nechápala význam tohto trestu, pri ktorom ju Snape neprovokoval ani neurážal, dokonca ju nechal na pokoji ho sledovať. ,,Je to Dokrvujúci elixír. Ak chcete byť prospešná, nakrájajte na tenko a precízne jeden s tamtých koreňov." Okamžite ho poslúchla a bola potešená, že dostala nejakú robotu .Precízne nakrájala každý kúsok koreňa na tú istú dĺžku. Chcela sa čo najviac snažiť, aj keď si uvedomovala, že ju majster očkom sleduje. 

A takto spoločne sklonení pri elixíre strávili dve hodiny. Potom sa už Margo nedokázalo udržať ústa zlepené, a hlboko si zívla. ,,Dovidenia slečna Potterová." Ozval sa po dlhých chvíľach Snape a Margo sa ešte raz pozrel na to ako energicky pracuje, a zmizla na chodbe.

 Toto bol fakt ten najdivnejší trest, ktorý mohla zažiť! 

Nadišiel už október a do Rokfortu priniesol mrazivým vetrík. Margo s Ronom a Hermionou sa chystali navštíviť Hagrida, no do cesty sa im priplietol Chrabromilský duch bezhlavý Nick, ktorý si niečo šomral popod nos. Trojka sa na seba pozrela  a pristúpila k Nickovi.