Odvaha a vernosť

5. Kapitola

Severus nešiel v príliš dobrej nálade na stretnutie s Minervou a na ich malý turnaj, pretože stále mal v myšlienkach rozhovor s Dumbledorom a jeho presvedčenie, že Potterová je malí anjeli. Cítil, že to dievča niečo plánuje a to tu je len prvý týždeň a najhoršie bolo to, že to plánovala práve na ňom samotnom. 

Na jeho prekvapenie ju stretol ako sedí so svojou partičkou na schodoch a v lone má pani Norrisovú, ktorá prekvapilo priadla od spokojnosti. Hermiona niečo čítala z obrovskej knihy a Margo ju počúvala zatiaľ čo Ron hľadel blbo pred seba, ako keby tam ani nebol alebo si radšej prial tam nebyť. 

,,Dobrý večer, pán profesor!" zhúkla po ňom Margo, keď si ho všimla ako podozrivo na nich hľadí a hľadá čo nelegálne robia. Tá sa ale na neho usmiala čo ho privádzalo k šialenstvu. Severus sa rozhodol k ním pristúpiť a ešte raz pozornejšie sa na partu Chrabromilčanov zadívať. 

,,Môžete mi vysvetliť čo tu robíte?" Zvolal ostro. Ron s Hermionou pod jeho pohľadom očerveneli a okamžite sa stiahli za to Margo sa stále na neho usmievala a hľadela na neho, ako na postihnuté dieťa. 

,,Rozhodli sme sa toho vedieť viac o Rokforte a tak sme si vybrali miesto, kde nám Hermiona číta z knihy." Ukázala na hrubú knihu v Hermioninich rukách.

,,Miesto, nazývate schody, ktoré slúžia na prechádzanie ľudí v čom im vy bránite?"

,,Vždy sa dá celkom ľahko uhnúť a tieto chody sú široké, že tu vôbec nezavadziame." Zase si do neho Margo skočila a Severus sa víťazne usmial, pretože mu dala dôvod na jej potrestanie. 

,,Odoberám vám päť bodov za odvrávanie profesorovi, slečna Potterová a dokopy vám trom odoberám ďalších päť bodov, za sedenie na nevhodnom mieste." Vážne sa zvrtol a nechal za sebou skupinku troch študentov z čoho boli dvaja zahanbený a jedna celkom pobavená. 

Severus, keď prechádzal okolo počítadla prekvapivo zažmurkal. Chrabromil samozrejme bol na poslednom mieste, ale až tak nezastával po ostatných fakultách aj keď kvôli Margo prišiel o toľko bodov. Žeby boli pokazené? Mal aspoň ďalšiu tému na konverzáciu s Minervou pri šachu. 

XXX

Minerva už na neho čakala a okamžite ako ho zbadala začala na neho žmúriť oči. Severus sa sarkasticky usmial a prisadol si k nej. ,,Vyzeráš dneska nejako, hm no nahnevane. Stalo sa niečo?" prehodil, ako keby bol najväčšie dobro na svete a nemal najmenšieho tušenia, čo by tak jeho kolegyňu mohlo vytočiť do takého stavu, že len po ňom žmúrila oči a skoro sa zdalo, že ani nedýchala.

,,Ty sa ešte po tom všetkom plánuješ so mnou hrať, Severus? Vieš aké bolo prekvapivé, keď som počula o koľko bodov moji žiaci získali a následne, keď som sa pozrela na hodiny mali rovnaký počet bodov? Musela som sa nad tým zamyslieť a vtedy som prišla na to, že to bude práca jedného zakomplexovaného Slizolinčana voči Chrabromilčanke, milého a inteligentného dievčaťa Margo Potterovéj, ktorá sa na hodinách snaží čo môže, aby vždy dohnala stratené body." Dlhý prejav zakončil prísnym bodnutím do Severusovho pleca čo v ňom vyvolalo, zmiešané pocity. Už začal chápať prečo Potterovéj nevadí, že jej každú chvíľku strháva body, pretože ona očividne ich získavala na hodinách postupne späť.

Musel sa nahlas a šialene zasmiať nad prefíkanosťou toho malého dievčaťa a uznal fakt, že ho vedela prekabátiť. Všetko naznačovalo k tomu, že s ňou muselo byť zle zaobchádzané a tak musela dospieť oveľa skôr. V skutočnosti ju Severus viac nemohol považovať za jedenásť ročné dievčatko, ale za niekoho kto je silný a ta mladý zároveň. Ak si aj riaditeľ uvedomoval tento fakt chápal, prečo už na začiatku roka plánuje rozostavať úlohy, ktorými očividne mladú Margo nechá čeliť.