Odvaha a vernosť

2. Kapitola

Pravda je taká, že každý ti raz ublíži. Musíš proste nájsť ľudí, pre ktorých sa oplatí trpieť.

Bob Marley

S pohľadu Severusa

Už dlhšie Severus stál za dverami a počúval  silné klopanie na  dvere, a opakovanie jeho mena. Musel  sa nad neodbytnosťou Minervi zasmiať ,a tak  prezradil svoje tajné utajenie. „Severus, počujem ťa smiať a ver mi, že to nie je vtipné. Pustíš ma, prosím ďalej?" Absolútne  nemal záujem vidieť mojich kolegov, pred začatím školského roka a plánoval  si posledný týždeň naplno užiť o samote, pri krbe s kopcom kníh, pretože potom sa začali jeho povinnosti ako profesora a vedúceho fakulty.

„Práve som vyšiel zo sprchy Minerva, a nie som oblečený ." zaklamal  svojim uštipačným tónom. Minerva náhle otvorila dvere a Severus uskočil, aby ho neudreli. Prekvapene hľadela na jeho oblečené telo a mrzutú tvár, ktorú sa mu za sekundu podarilo nasadiť. „Chystali ste si ma, prezrieť si nahého?" pobavene  preniesol a všimol si jej červenú tvár, keď si uvedomila, že sa mu ju podarilo zase napáliť. Už dávnejšie  s Minervou na seba robili rôzne žartíky.

„Ach, Severus. Aspoň na chvíľku by si sa mohol správať ako dospelý!" namietala a pritom krútila svojou až príliš prísnou hlavou. Severus  sa usadil na svoje kreslo a ponúkol  jej miesto oproti sebe. Minerva ale stála. „Nezdržím sa len ma zaujímalo, či nevieš kde je riaditeľ. Celý deň ho nemôžem zohnať a mám tu problém s tou Potterovou." Trhol  sa.

Bol  pripravený, že po jedenástich rokoch bude čeliť dcére Jamesa Pottera, ktorú  vo chvíľkovej slabosti sľúbil ochraňovať. Spomeň si na Lily! Robíš to preto čo si urobil Lily! Ona sa o ňu nemôže starať, pretože je kvôli tebe mŕtva! Minerva si všimla zmenu jeho pohľadu.

„A aký máš problém? Je niečo s tým dievčaťom, keď tak náhle musíš nájsť nášho milovaného riaditeľa, ktorý sa dokáže vždy niekde schovať ,keď ho človek najviac potrebuje?"

„Nevtipkuj Severus. Tí idioti Dursleyovci nepredali žiaden list Potterovej a odsťahovali sa niekde do starej chatrči. Už dávnejšie som upozorňovala Dumbledora, že tá rodina nie je normálna. Vyzerá to ako by chceli Potterovej všetko o našom svete zatajiť, a zničiť v nej všetku mágiu." Nahnevaná Minerva sa nakoniec rozvalila v  kresle a prísne sa pozerala na Severusovu tvár. Nikdy  nemal rád Petúniu, pretože mala o koliesko menej. Petúnia ale pre ten istý dôvod, nikdy nemala rada jeho a ani jej sestru, či hocijakého čarodejníka, ktorý kedy existoval. Až teraz  si uvedomil zvrátenosť, že malá Potterová sa dostala do rúk ženskej, ktorá ju nenávidí už len preto, že existuje. Čo mu ale nešlo do hlavy bol fakt, prečo sa teda Potterovej nezbavila keď mala na to príležitosť? Poznala to od Lily, že svoju sestru nevídala skoro celý rok iba počas prázdniny, a teraz nevyužila ten luxus hodiť dievča preč a nestarať sa o neho.

„Dumbledore ti nepomôže. Proste pošli Hagrida, nech dievča navštívi a všetko jej vysvetlí, pretože ja veľmi dobre poznám Petúniu a jej tvrdohlavosť. Ona by nikdy nešla s Potterovou medzi čarodejníkov a určite by jej nikdy nepovedala pravdu o našom svete." Minerva si povzdychla.

„Ach! Nechcem ani vidieť ako bude to úbohé dievčatko poznačené životom s Dursleyovcami. Vieš si to vlastne predstaviť, aké to musí byť strašné? Možno ani nič nevie, no ty vieš o kom. Dcéra Lily a Jamesa Pottera, nevie kto je."

„Zamysli sa nad tým, že je to tak možno lepšie, Minerva. Radšej nech má normálne detstvo ako by mal za ňou každý z nášho sveta behať a okukovať ju. Jej sláva ju bude dobiehať aj tu na Rokforte, však už teraz som počul polku učiteľského zboru, ako sa tešia keď jej budú moc podať ruku. A prečo je vlastne taká výnimočná? Pretože ani nevie ako porazila temného pána. Príde mi to zvláštne aby mala byť, kvôli svojmu osobitnému nešťastiu tak populárna."