Odvaha a vernosť

11. Kapitola

Severus sedel vo svojich komnatách za stolom a pomocou prútika si svietil na knihu. Už čítal druhú knihu od Lockharta a musel uznať, že Minerva mala pravdu. Už tak dávno sa nezasmial ako na tejto knihe. Každá jedna strana ho niečím prekvapila, hlavne tým, že ako niekto môže mať až tak nízke iq.

Bolo už nad ránom, keď do portrétu v jeho komnatách, prišla Dylisa. Myslel si, že ho len ide skontrolovať, a že ho okamžite vyženie do posteli. Severus sa ale mýlil. ,,Severus." Ozvala sa. On sa ale na ňu nepozrel, pretože to nepovažoval za dôležité. ,,Severus, Poppy ťa okamžite potrebuje na ošetrovni." Povedala mu vážne. Severusovi sa ale práve teraz nechcelo riešiť nejakého študenta. Keby to bolo naozaj tak vážne, prišla by za ním samotná Poppy, a neposielala by práve Dylisu. Preto stále neodtrhal oči od knihy. ,,Severus, ak okamžite nepôjdeš myslím si, že budeš mať návštevu." To ho už trošku zaujalo.

,,Kto by ma prišiel takto skoro hľadať? Všetci spia Dylisa, odkáž Poppy nech ide spať aj ona , a že sa zajtra za ňou zastavím." Šomral a mávol na ňu rukou, aby proste išla preč. Stará žena sa na neho veľmi zamračila, to ale Severus už nevidel.

,,Hej, však ty počkaj! Hneď sa postavíš z tej stoličky." Povedala mu Dylisa výhražne a zmizla. Severus sa po jej výstupe už nevedel sústrediť a celkom bol zvedavý, kto je ten študent, ktorý potrebuje tak unáhlene pomoc. Určite to nemohla byť predsa Margo, to by mu povedala hneď. Tiež nikto z jeho fakulty a tak ho to celkom netrápilo.

Po 10 minútach ako Dylisa odišla, Severus započul silné klopanie na jeho dvere. To vážne tá šialená ženská poslala po mňa, Poppy? ,,Ďalej!" Zakričal nahlas a prútikom švihol na dvere, aby sa otvorili. Očakával nálet vyplašenej Poppy, no Severus ostal šokovane civieť, keď do jeho komnát nakukla malá hlava, Margo Potterovej.

,,Pán profesor, musíte ísť okamžite so mnou. To vám samozrejme odkazuje, slečna Poppy. Ale aj ja vám to vlastne prikazujem! Dosť formalít ! Musíte sa postaviť a utekať so mnou." Najprv sa snažila o zdvorilý tón, no potom začalo malé dievčatko Severusovi rozkazovať. Toho to skoro rozosmialo.

,,Nevidím, že by ste bola zranená, slečna Potterová. Choďte spať, ja tu mám ešte prácu." Vtedy jej padli oči na Severusov stôl a on sa zahanbil, keď si uvedomil, že na stole má otvorené tie trápne knihy.

,,To nemyslíte vážne, že pokladáte za robotu čítanie hentoho odpadu! Ja som sa len totálne nasmiala pri tom ako som to čítala! Neverím, že niekoho ako vás to skutočne môže zaujímať! Tak okamžite poďte so mnou, pretože potrebujem veľmi vašu pomoc. Prosím!" Ona ho vážne prosila? Severus si ani nevedel predstaviť, čo to dievča vyparatilo, že práve teraz tak úpenlivo prosila práve jeho. Tiež si priznala, že potrebuje jeho pomoc, pomoc dospelého čarodejníka.

Severus zaklapol knihu a pomocou prútika si privolal svoj habit. Margo ho len sledovala ako sa popri nej pomalým krokom prešuchol. Ako keby sa spamätala a malé dievčatko ho začalo sledovať. Severus ju ale stopol na schodoch.

,,Vy teraz okamžite si pôjdete ľahnúť do vašej posteli a necháte na mňa a na Poppy ten váš malý problém." Videl, že už rozhodne išla proti tomuto namietať, no zdvihol prst. ,,Dobre, tak ja si idem ľahnúť do postele a na váš problém sa vykašlem." Dievča ešte chvíľku na neho hľadelo, no potom uznalo, že asi bude lepšie keď si pôjde ľahnúť do posteli, a nechá to na dospelých.

Severus išiel cez všetky skratky, aby sa tam čo najrýchlejšie dostal. Veľmi ho zaujímalo, čo sa Margo prihodilo, a čo ho čakalo na ošetrovni. Popy mu už držala otvorené dvere a hneď ho ťahala do vnútra. Severus ale prudko zastal, keď si uvedomil, čo bolo tak neodkladné. Uvedomil si, prečo ho malá Potterová hľadala . Jeho jediná reakcia bol prudký a nekontrolovateľný smiech, pri ktorom si vyslúžil špatné pohľady od Poppy a Dylisi.