CLAIMED (JBFF-preklad)

Chapter 16.

"Nikdy ťa neopustím." zaplakala som,bojujúc v Justinom zovretí. Zavrel na pár minút oči a z jeho jasno červených perí vyšiel povzdych. 

"Si moja drahá," zastavil sa a priložil jeho k peri mojim a dal mi zúfalí bozk. Odtiahol sa o malý kúsok,takže ma jeho dych ovieval do tváre. 

"Rozhodla si sa správne." 

Zodvihol ma a položil si ma do rozkroku,pričom ma hojdal dozadu a dopredu. 

"A teraz,čo by si chcela za trest?" zahmkal. Schúlila som sa pri pomyslení na môj trest. 

"Ja-ja neviem?" neisto som sa spýtala,vediac že aj tak by mi nedal žiadne možnosti. 

"Dobre,dostaneš výprask-" zachvela som úplnou nenávisťou k tomu. 

"Mohla by si ma potešiť..." Oči sa mi zúžili a len som potriasla hlavou. Poklepkal si po brade predtým ako znovu otvoril ústa. 

"A moja posledná možnosť je paralyzér." 

Nahnevala som sa,zo všetkých to bolo najbolestivejšie,aj citovo aj psychicky. Po paralyzéry ma všetko bolelo oveľa viac ako po bitke. A potešenie bolo úplne mimo. 

"U-uhm dúfam,že to bude tá bitka." povedala som mu dávajúc si kolená k hrudi. 

"Awww,si si istá Kitten? Príšerne by som potreboval jedno z tých jemných ručných prác." uškrnul sa a ja som len nad ním ohrnula nosom. Zasmial sa,vstal a potiahol ma k sebe. 

Sadol si na kraj postele a naznačil mi prstom aby som k nemu prišla. Stála som vedľa neho a on si ma dal do rozkroku. 

"Hmmm koľko by si chcela? spýtal sa. Ruky sa mi triasli,takže som ich spustila k zemi. Nechcela som,aby Justin videl že toho bojím. 

Stála som potichu,takže si povzdychol,"5 krát." 

Ruku si nakrátko položil na môj zadok,predtým ako ju zdvihol hore a silno buchol. Vykríkla som a nechty som zaryla do zeme.

Justin sa zohol a schmatol mi ruku. 

"Už len 4." 

Opäť buchol,ale tento krát o trošku slabšie. Pevne som zovrela oboma rukami Justinovu ruku. 

Údery boli slabšie a slabšie,ale keď prišiel posledný,dal do toho celú silu. Zvrieskla som a nechtami som sa zaryla Justinovi do kože. Zdvihol ma a posadil si ma do rozkroku. 

"Shhh,už je to v poriadku. Je potom princezná." povedal a utišoval ma opätovnými bozkami po líci. 

"Neznášam ťa! Myslíš si,že toto vo mne vyvolá lásku k tebe?" vykríkla som,stláčajúc pevne Justinovu ruku. 

"Je to pre tvoje vlastné dobro." zamrmlal. Potriasla som hlavou a slzy mi stekali dolu tvárou. 

"Nie! Nie,ty si...Ty si psychopat." vyštekla som,silno tlačiac do jeho hrude. Padla som z jeho rozkroku snažiac sa vyštverať na nohy. 

"Nie som šialený." zamračil sa a prešiel ku mne.

"Áno si a vieš to." odpovedala som a prekrížila si ruky na prsiach. 

Justin zavrel na pár sekúnd oči,predtým ako ukázal na posteľ.

"Ľahni si. Prinesiem ti nejaké jedlo." povedal a náhle odišiel z izby. 

Pomaly som prikráčala k posteli a prikryla sa. Toto bol extrémne dlhý deň. Najprv bar potom útek a teraz bitka. 

Nahlas som si vydýchla,hodiac svoju hlavu do vankúšov. Pomaly som sa pozrela hore a na hodinách svietilo červeným 1:17. Oči sa mi zatvárali,ale Justin otvoril dvere s buchotom.