Crazy In Love

45.kapitola

Zvyšok večera som preplakala. Myšlienkami stále si opakujúc ten istý moment, tie isté slová, tú istú situáciu. Ležala som zabalená v perine, s vreckovkami v ruke a slzami v očiach.

Bolelo ma to. To čo povedal, to ako sa správal, to ako to celé dopadlo. Mala som pocit, akoby sa mi srdce roztrieskalo na tisíce drobných kúskov, ktoré sa mi následne zabodávali do hrude a bolestivo ma tlačili. Už som nevládala, ale nech som sa snažila akokoľvek zaspať som nemohla. Vždy, keď som totiž na malý moment zatvorila oči uvidela som ho pred sebou, s úsmevom na tvári... akoby sa nič nestalo.

Lenže sa stalo a ja som vôbec netušila ako to prijať. Naozaj som sa správala až tak detinsky? Naozaj bolo tak ťažké pochopiť, že som sa o neho bála? Naozaj na mne nevidel, že sa trápim?

„Mám toho po krk ako detinsky sa správaš! Stačilo! Dospej Ria! Dospej konečne!Prečo sa nemôžeš správať ako Kate? Tá je síce mrcha, ale má viac rozumu než ty!"

Možno mal pravdu. Možno som ešte nedospela, možno netuším ako sa správať. Ale bolelo to. Nech som si nahovárala čokoľvek,hrozne to bolelo.

Boli tri hodiny v noci, keď sa mi ako tak podarilo upokojiť. Plakať som už nedokázala, pálili ma oči a jediné na čo som sa zmohla boli tiché vzlyky, aj tie však prerušilo dlhé zvonenie zvončeka.

Trocha neochotne som na seba navliekla župan, obula si papuče a pomaly zbehla dole, dookola si opakujúc otázku, kto ma môže otravovať takto v noci. Keď som otvorila dvere, pochopila som.

„Čo tu robíš Chris?" spýtala som sa unavene sledujúc ho pohľadom. Stál opretý o rám dverí ako pred pár hodinami Tony, s vážnym výrazom v tvári.

„Ahoj Ria," pozdravil ma a krátko kývol hlavou. „Viem, že je dosť neskoro, ale nemohol som inak." Po tých slovách sa odklonil na bok a ponúkol mi dokonalý pohľad na Tonyho. Ten sa ledva držal na nohách, tackalo ho zo strany na stranu a nebyť Chrisa asi by dávno ležal na zemi.

„Preboha," dostala som zo seba.

„Ja viem," povedal Chris a voľnou rukou si prešiel cez čelo. „Chcel som ho zobrať domov, ale dookola opakoval tvoje meno a..."

„Ria?" ozval sa Tony a krátko sa poobzeral, keď mu pohľad padol smerom ku mne, ľahko sa usmial a zase zatackal.

„Nie som si istý, či ťa dokáže vnímať," prehovoril Chris a jeho hlas naplnili obavy. „Pohádali ste sa?"

Netušila som, či mu to prezradili moje určite červené oči, alebo Tonyho správanie, ale trafil do čierneho. Ako odpoveď som len prikývla.

„Je mi to ľúto, že sa tak doriadil, ale nemohli sme ho zastaviť," pokračoval a stále pôsobil nervóznejšie. „Vážne som ho chcel zobrať domov, ale nie som si istý ako by to zobrali jeho rodičia."

„Pomôžeš mi ho dostať do izby?" šepla som a on rýchlo prikývol.

Všetci traja sme sa dotackali do izby a Tony sa okamžite zvalil na moju postel. Chris ho sledoval zamračeným pohľadom a rukami si neustále žmolil lem trička.

„Je mi to ľúto Ria," povedal a otočil sa smerom ku mne. „Ak s ním budeš mať problémy, tak mi zavolaj."

„Ďakujem," zamrmlala som a odprevadila ho ku dverám. Cestou som premýšľala, či bude vhodné opýtať sa otázku, ktorá sa mi preháňala mysľou, ale nakoniec som ju zo seba predsa len dostala. „Chris?" oslovila som ho ešte skôr než sa stihol stratiť v tme. Otočil sa ku mne, ruky si vsunul do vreciek čiernych nohavíc a dvihol obočie v očakávaní, čo zo seba dostanem.

„Prečo..." prečistila som si hrdlo.
„Prečo ste dnes pili?"

„Ty to nevieš?" spýtal sa ma a rukou si opäť nervózne prešiel cez čelo. „Dnes sú to štyri roky ako Tonymu zomrel brat. Nechceli sme sa tak opiť, ale Tony to zrejme... prehnal."

„Ďakujem," zopakovala som a jemne sa na neho usmiala. Nakoniec som za sebou zatvorila dvere, zhlboka sa nadýchla a rukami si unavene zakryla tvár. Vôbec som nevedela čo mám očakávať, ale desila som sa, že to dopadne ešte horšie, než poobede.

Tonyho som našla v izbe v tej istej polohe ako sme ho nechali. Mal však otvorené oči a pohľadom skúmal strop. Keď si všimol, že som vošla z pier sa mu vydral pridusený smiech.

„Chceš počuť vtip?"

„Nie," zamumlala som a pristúpila k okraju postele. „Posaď sa."

„Chceš počuť vtip?" spýtal sa znovu, úplne ignorujúc môj príkaz.

„Nie, Tony, nechcem," pokrútila som hlavou. „Posaď sa."

„Chceš počuť vtip?" zopakoval a konečne sa s námahou posadil na okraj postele. Pristúpila som bližšie k nemu, chytila mu lem trička a chystala sa mu ho prevliecť cez hlavu, ale zastavil ma ešte skôr než som niečo stihla urobiť.

„Nedotýkaj sa ma," zavrčal a nahnevane ma od seba odtlačil. „Som zadaný."

Inokedy by som sa nad jeho banálnou hláškou zasmiala, ale v tej chvíli mi to vôbec neprišlo vtipné.

„Nesprávaj sa ako malý a dovoľ mi dať ti dole to tričko," nariadila som mu a on len pokrútil hlavou.

„Anthony."

„Vieš, že sa podobáš na moju Riu?" zasmial sa. „Aj ona dokáže byť prísna, keď sa hnevá."

Prikývla som. „S tvojou Riou máme veľa spoločné, to by si sa čudoval."

Tonymu sa v tvári objavil zmučený výraz a unavene si vzdychol. „Dnes som to pokazil."

Nebola som si istá, či ma spoznal, alebo to hovorí len tak dovetra, ale tie slová ma pripravili o vzduch.

Nakoniec mi dovolil dať mu dole tričko a keď sa mi to podarilo padol na chrbát a ticho čosi mrmlal. Prezliekla som sa do pohodlného pyžama, zhasla svetlo a posadila sa k nemu.

„Ľúbim ju, ale urobil som hroznú chybu..."

„O akej chybe to hovoríš?" spýtala som sa cítiac ako sa mi zas a znova rozbúchalo srdce.

Nemôže predsa pokladať za chybu to čo povedal!

„Hroznú chybu," zopakoval a mne sa v očiach objavili horúce slzy.

Ľúbi ma. Ľúbi.

„Tony," šepla som a naklonila k nemu hlavu. „O čom to hovoríš?"

Len niečo nezrozumiteľné zamrmlal a okamžite zaspal, nechávajúc ma v obrovskej neistote.